RIMAVSKÁ SOBOTA – Štyri kusy keramiky nazývanej fajansa vystavuje počas februára Gemersko-malohontské múzeum (GMM) R. Sobota ako aktuálny predmet mesiaca. Informovala o tom jeho etnologička Ľudmila Pulišová, podľa ktorej ide o ukážku z kolekcie keramiky GMM, obsahujúcej viac než 3000 zbierkových predmetov.
„Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou,“ ozrejmila Pulišová.
Ako dodala, na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov – habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode.
„Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia,“ dodala etnologička.
Habáni podľa nej vynikali vo viacerých remeslách, no preslávila ich najmä džbankárska a hrnčiarska produkcia. „Zhotovovali rôzne džbány, taniere, misy, kanvice, hrnčeky, čutory a iné. Tieto zdobili prevažne maľovaným rastlinným a kvetinovým dekórom, neskôr i zvieracími či antropomorfnými motívmi, architektonickými prvkami, cechovými atribútmi, pričom využívali farby žltú, fialovú, zelenú a modrú,“ konkretizovala Pulišová.
Fajansa sa dostala do bohatých zbierok GMM
Zbierka fajansy v GMM obsahuje tridsať džbánov, tri baňaté nádoby s úzkym hrdlom „čepáky“, dve šálky, jeden kalamár, štyri misy a šesť tanierov. Šesť džbánov má na dne značenie výrobcu v podobe veľkých tlačených písmen E, S, G a W. Vo výzdobe prevládajú štylizované rastlinné motívy vypĺňajúce zvyčajne väčšinu bielej plochy nádoby, objavujú sa architektonické prvky, zvieracie postavy (jelene, vtáci), no i figurálny výjav v podobe rybolovu. V niekoľkých prípadoch je výzdoba doplnená menom majiteľa a datovaním.
Hoci bol región Gemer-Malohont známy bohatou hrnčiarskou tradíciou, vo viacerých domácnostiach našla uplatnenie i fajansa zo západného Slovenska. Do zbierok múzea sa dostávala najmä v rokoch 1882 – 1907, za pôsobenia jeho zakladateľa a prvého riaditeľa Jána Fábryho a v rokoch 1913 – 1917, kedy bol riaditeľom múzea Eduard Loysch. Bola získaná prevažne od rimavskosobotských rodín Kalocsaiyovcov, Bárdosovcov, Zsuffovcov, Endrédyovcov, Bikkyovcov, Szőlősyovcov, Komjáthyovcov, Szabóovcov, Groóovcov, Kernovcov, Terrayovcov, Káposztásovcov.
Foto: GMM
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.