Vysielač Rimavská Sobota je stále funkčný, šíri vysielanie na stredných vlnách (1. časť)

Antény krátkovlnného vysielača sú už viac ako desať rokov mimo prevádzky

RIMAVSKÁ SOBOTA – Viac ako 70-ročnú históriu má Vysielač Rimavská Sobota, ktorý bol na začiatku 50. rokov 20. storočia postavený neďaleko Uzovskej Panice. Väčšinu svojej existencie šíril krátkovlnné vysielanie, ale v druhej polovici 80. rokov vo vysielacom stredisku pribudol aj stredovlnný vysielač.

Bohužiaľ, Vysielač Rimavská Sobota má svoje najlepšie obdobie dávno za sebou. Krátkovlnné vysielanie z jeho strediska bolo zastavené v roku 2011, keďže čoraz dominantnejším médiom na šírenie informácií sa stal internet, ktorý v mnohých ohľadoch nahradil rozhlasové vysielanie. Monumentálny súbor stožiarov vysielača, medzi ktorými sú natiahnuté krátkovlnné antény a dodnes tvoria výrazný prvok v miestnej krajine, sa tak stal zbytočným.

Rimavskosobotský vysielač sa však úplne neodmlčal. V areáli vysielacieho strediska stále funguje stredovlnný vysielač so 109-metrovým stožiarom, ktorý je vlastne sám jeho anténou, konkrétne všesmerovou anténou. Stojí trochu bokom od ostatných stožiarov a veľmi zjednodušene povedané, ide vlastne o obrovskú kovovú tyč.

Anténa stredovlnného vysielača pri R. Sobote stojí trochu bokom od hlavného areálu a je to vlastne obrovská kovová tyč

Je to rozdiel v porovnaní s krátkovlnným vysielačom, v rámci ktorého už spomínané stožiare plnili iba nosnú úlohu. Pri pohľade z kratšej vzdialenosti sa medzi nimi totiž dajú jasne rozpoznať natiahnuté vedenia anténneho poľa.

Obrovské stožiare majú len nosnú funkciu, signál vysielača šíri anténne pole natiahnuté medzi nimi

Stredovlnné vysielanie má výhody i nevýhody

Na tomto mieste je vhodné vysvetliť, že okrem antén sú medzi krátkovlnným a stredovlnným vysielaním ďalšie podstatné rozdiely. „Stredovlnný vysielač má veľké pokrytie a jeho signál sa šíri ďalej než pri krátkych vlnách. Kvalita prenosu je však však slabšia,“ vysvetlil pre Sobotnik.sk Pavel Garaj z Polichna, ktorý vo Vysielači Rimavská Sobota začal pracovať v roku 1967 a odrobil tam celkovo 12 rokov.

Na pokrytie určitého územia stredovlnným vysielaním tak stačí podstatne menej vysielačov než pri krátkych či veľmi krátkych vlnách. Na druhej strane, stredovlnné vysielače v porovnaní s nimi spotrebujú pri svojej prevádzke viac energie.

Vysielanie je však dnes na rozdiel od minulosti zautomatizované. Zatiaľ čo kedysi vo vysielacom stredisku pri R. Sobote pracovalo vyše sto ľudí na zmeny, dnes tam nie je ani jeden stály zamestnanec.

V areáli Vysielača R. Sobota kedysi pracovalo viac ako sto ľudí, dnes tam už nie je ani jeden stály zamestnanec. Vysielanie je zautomatizované a brána do areálu zväčša zamknutá

Rimavskosobotský vysielač, aj vďaka svojej výhodnej lokalite, dokázal v čase svojej najväčšej slávy pokryť skutočne veľkú časť krajiny. Vykrýval územie od Sorošky až po Žiar nad Hronom, ale podľa pamätníkov ho bolo bežne počuť aj v susednom Česku či dokonca i vo vzdialenejších krajinách.

Týmto sa však naše rozprávanie o rimavskosobotskom vysielači nekončí. Pripravených máme ešte niekoľko dielov miniseriálu o tejto zaujímavej technickej stavbe. V tom nasledujúcom si povieme niečo o smrteľnej nehode pri výstavbe vysielača.

Foto: Sobotnik.sk