SERIÁL: Vysielač Rimavská Sobota bol aj obrovská rušička (4. časť)

RIMAVSKÁ SOBOTA – Informácie nielen šíril, ale v istom období ich aj blokoval ako rušička. Vysielač Rimavská Sobota bol v čase socializmu jednou z rušičiek, ktoré mali zabrániť obyvateľstvu v príjme vysielania „štvavých vysielačiek“, teda rádiových staníc ako Slobodná Európa, Hlas Ameriky či rôznych kresťanských vysielaní zo zahraničia.

Zmienku o rušení vysielania týchto rádií nájdeme aj priamo na facebookovej stránke spoločnosti Towercom, ktorá Vysielač Rimavská Sobota prevádzkuje v súčasnosti. V infografike v statuse z roku 2019 uvádza, že vysielač v roku 1956 slúžil ako rušička Slobodnej Európy.

V skutočnosti bol vysielač rušičkou dlhšie obdobie než jeden rok. Celkovo sa v Československu rušilo západné vysielanie až 36 rokov a väčšinu z nich sa na tejto účel ako rušička využíval aj rimavskosobotský vysielač. Podľa spravodajskej televízie TA3 bol dokonca najsilnejšou rušičkou Slobodnej Európy a slúžil na rušenie signálu tejto stanice pre vtedajší Sovietsky zväz. Rušenie bolo riadené z utajovaného pracoviska pri neďalekej osade Teška (pri hlavnej ceste medzi R. Sobotou a Tornaľou, oproti odbočke na Barcu).

„Mali sme tam špeciálne rádiá a tie sme naladili na tú frekvenciu, ktorú sme chceli. Tú frekvenciu sme púšťali telefonicky na vysielač,“ vysvetlil princíp rušenia bývalý zamestnanec strediska Mikuláš Lindis. Dodal, že rušiace pracoviská boli riadené priamo z Prahy, kde zase dostávali pokyny z Moskvy. Ako Lindis doplnil pre portál mynovohrad.sme.sk, na pracovisko Teška nastúpil ako 23-ročný, pričom musel podpísať dohodu o mlčanlivosti, ktorá platila ešte desať rokov po ukončení pracovného pomeru.

Desaťročia rušenia

V článku v jednom policajnom zborníku autor Prokop Tomek píše, že rozhodnutie zriadiť „obranné“ pracovisko pri Teške na rušenie krátkovlnného vysielania padlo na Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa (KSČ) dňa 27. januára 1959, pričom zriadené malo byť do 30. júna 1961. Zostalo v prevádzke aj po roku 1964, keď bolo rušenie niektorých západných staníc ukončené. Jeho činnosť bola zastavená až v roku 1988, keď rušenie týchto staníc v ČSSR komunistický režim ukončil úplne.

Pochopiteľne, režim to zdôvodnil to svojsky. „Bol vtedy veľký článok v Rudém právu (denník KSČ, pozn. red.), že už si môžeme dovoliť nerušiť tú klamársku Slobodnú Európu, lebo jej už aj tak nikto neverí,“ zaspomínala si v podcaste Českého rozhlasu bývalá moderátorka Slobodnej Európy Lída Rakušanová.

Dva dôvody ukončenia rušenia

V relácii odzneli aj dôvody ukončenia rušenia. Ako spomenul ďalší diskutujúci, tiež bývalý redaktor Slobodnej Európy Karel Moudrý, v prvom rade to bolo proste drahé. Iba energetické náklady na rušenie Slobodnej Európy boli podľa neho niekoľkonásobne vyššie než jej samotné vysielanie. Druhý dôvod je však skutočne zaujímavý až bizarný a je výsostne technického charakteru.

„Československá republika bola úplne pretkaná neprehľadnou sieťou lešení. Neexistovala prakticky ulica, kde by nebolo masívne lešenie minimálne do šiesteho poschodia a nie len na jednom dome. Keď sa naša socialistická Verejná bezpečnosť (vtedajší policajný zbor, pozn. red.) modernizovala a začala používať krátkovlné spojenia, pre rušenie nebolo počuť nielen Slobodnú Európu, ale ani policajtov, pretože to lešenie tvorí niečo, čo je veľmi primitívne nazvané Faradayovou klietkou. Boli to vlastne translantačné stanice a rezonovalo to,“ vysvetlil Moudrý prekvapivý dôvod ukončenia rušenia západných rádií.

Aj úroveň rušenia počas jednotlivých rokov kolísala. Ako v tejto súvislosti uviedol redaktor David Hertl v relácii Českého rozhlasu Archiv Plus, podľa mnohých svedectiev bola v 50. rokoch Slobodná Európa veľmi intenzívne rušená a počúvať ju bolo hodne zložité. V 70. a 80. rokoch to už bolo o niečo jednoduchšie.

V poslednej, piatej časti nášho seriálu si načrtneme možnosti, ako by sa dal z veľkej časti nevyužívaný areál Vysielača Rimavská Sobota využiť v budúcnosti. Doterajšie tri diely si nájdete kliknutím na odkazy nižšie:

Foto: Sobotnik.sk