V budove Vysielača Rimavská Sobota nájdeme i jeho podrobný model, vystúpiť na vrchol stožiara trvá aj 45 minút (3. časť)

Vysielač Rimavská Sobota, model

RIMAVSKÁ SOBOTA – Zaujímavosťou v hlavnej budove Vysielača Rimavská Sobota je rozmerný model celého areálu, ktorý za bývalého režimu vytvorili vojaci. Tí totiž mali v istom období na starosti stráženie vysielacieho strediska, keďže šlo o strategický objekt.

Vojaci však vysielač nestrážili príliš dlho, šlo vlastne len o obdobie niekoľkých rokov v 80. rokoch. Vtedy však v areáli aj bývali a mali tam postavený drevený „barak“ aj s kuchyňou. Popri pracovných povinnostiach sa im podarilo vytvoriť takéto dielko, ktoré sa zachovalo až do dnešných dní.

Vysielač Rimavská Sobota, model

Okrem vojakov v areáli vysielača istý čas bývali aj niektorí pracovníci. V 50. rokoch tam bol napríklad byt riaditeľa. Ten sa však čoskoro presťahoval do Rimavskej Soboty na dnešnú Družstevnú ulicu, kde sa v tom čase začala výstavba bytoviek, jedných z prvých v meste. V budove vysielača neskôr vznikli takzvané hosťovské izby s kuchynkou či sprchou, ktoré slúžili na dočasné ubytovanie.

Vysoké stožiare

Najviditeľnejšou časťou Vysielača Rimavská Sobota sú mohutné stožiare, ktoré slúžili ako nosný prvok pre anténne pole krátkovlnného vysielača. Čo sa týka ich výšky, na internete sa v závislosti od zdroja uvádza 169 až 176 metrov u tých najvyšších. Ako tvrdí facebooková stránka Nepotrebné znalosti, patria tak medzi najvyššie stavby na Slovensku. V rámci našej krajiny ale nájdeme aj vyššie vysielače, napríklad Dubník pri Košiciach (318 metrov) či Suchá hora pri Kremnici (312 metrov).

Vráťme sa však k Vysielaču Rimavská Sobota. Ďalšou zaujímavosťou je, že každý zo spomínaných stožiarov stavala na prelome 70. a 80. rokov partia z iného závodu – šlo napríklad o Hutné montáže Ostrava, vítkovické, alebo košické železiarne. Všetky stožiare teda rástli naraz, nie jeden za druhým. Šlo o obrovskú investíciu s vysokými finančnými nákladmi. Ani následná údržba vysielacieho areálu nebola lacná záležitosť, veď len náter jedného stožiara vychádzal na 1,8 milióna vtedajších korún.

Výstup trvá aj trištvrte hodinu

Vyjsť na úplný vrchol stožiarov po kovových rebríkoch je poriadna fyzická záťaž. Bežnému človeku zaberie aj 30 či 45 minút, ale bývalí pracovníci vysielacieho strediska spomínajú na športovca, ktorý to zvládol za 15 minút. Z vrchola stožiarov, ktoré sú zakončené plošinami, je za pekného počasia krásny výhľad, avšak pri veternom počasí sa vrcholová plošinka kývala aj na dva metre do strán. Napriek náročnému výstupu sa vraj našiel jeden zamestnanec, ktorý si celkom hore, nikým nerušený, zvykol v práci trochu zdriemnuť, až kým pri tom nebol pristihnutý-)

Vysielač Rimavská Sobota

Dnes už nemá vysielač ani jedného stáleho pracovníka. Vysielanie na krátkych vlnách sa skončilo v roku 2011 a zostávajúce vysielanie prostredníctvom stredných vĺn je zautomatizované a nevyžaduje obsluhu. Na jeho zabezpečenie slúži samostatná anténa, ktorá stojí trochu bokom od stožiarov krátkovlnného vysielača. Tie však napriek zákazu vstupu do areálu a kamerám na budovách lákajú dobrodruhov, ktorí chcú vystúpiť až na ich vrchol. Jeden takýto výstup zdokumentovali napríklad členovia združenia SK Adventures:

Vymierajúci rádioamatéri

V čase, keď v stredisku pracovalo vyše sto pracovníkov, doň dochádzali ľudia zo širokého okolia. Pavej Garaj, ktorého sme spomínali v prvej časti tohto seriálu, pochádzal z Polichna v Lučeneckom okrese. Ďalší cestovali napríklad od Ratkovej, mnohí však boli priamo z Rimavskej Soboty. Zamestnanci vysielača pracovali v nepretržitej prevádzke v rámci dopoludňajších, popoludňajších aj nočných zmien.

Pracovná oblasť sa u zamestnancov prejavovala aj v súkromí, keďže mnohí z nich boli rádioamatéri a mali vlastné vysielačky. Dnes už ale toto hobby vymiera a momentálne sú v Rimavskej Sobote a celom okolí aktívni asi len štyria alebo piati rádioamatéri. Mladí už o túto záľubu nemajú záujem a zrejme tak časom úplne vymizne.

V ďalšej, štvrtej časti si povieme niečo o tom, ako bol Vysielač Rimavská Sobota aj silnou rušičkou Rádia Slobodná Európa. Prvé dve časti nášho seriálu o vysielači nájdete na nasledovných odkazoch: