HNÚŠŤA – Železiarsku a drevársku históriu lokality Maša, miestnej časti mesta Hnúšťa v Rimavskosobotskom okrese, prezentuje nová turistická informačná tabuľa s podrobnými údajmi o tejto lokalite. Samospráva ju osadila prednedávnom s cieľom pripomenúť už takmer zabudnuté dejiny kedysi významnej priemyselnej časti mesta.
„Miestopisný názov maša je na Slovensku častý, je ekvivalentom slova huta a vzťahuje sa na spracovanie železnej rudy. U nás v Hnúšti tiež máme takúto Mašu. A hoci bola zrovnaná so zemou, pokúšame sa jej slávnu históriu pripomenúť aspoň informáciami a starými fotografiami na informačnej tabuli,“ povedal primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Hlavná, stredová časť tabule sumarizuje históriu spracovania železa a neskôr dreva v Maši v období od 17. storočia zhruba do roku 2005. Súčasťou textovej a fotografickej časti je i priblíženie aktuálneho stavu areálu. Jeden z bočných stĺpcov je venovaný technickej zaujímavosti – umelému kanálu s vodou rieky Rimava, ktorá poháňala jeden z mechanizmov železolejárne.
Tabuľa obsahuje tiež ukazovateľ, ktorý turistov nasmeruje k neďalekému zrekonštruovanému historickému kamennému mostu a do Múzea priemyselnej histórie Hnúšte, ktoré samospráva otvorí počas júnových osláv Dní mesta. Na tabuli je tiež QR kód, ktorý návštevníka po nasnímaní mobilom presmeruje v internetovom prehliadači na stránku mesta hnusta.sk do sekcie, kde nájde o Maši ešte viac informácií.
Cennou historickou informáciou sú spomienky štyroch pamätníčok, ktoré zažili Mašu ešte v časoch, keď v lokalite fungoval drevospracujúci priemysel. Okrem textu nájde návštevník na informačnej tabuli aj 30 fotografií z histórie i súčasnosti Maše. Samospráva na obsahu infotabule pracovala v spolupráci s aktívnymi občanmi z lokality a inštaláciu podporila finančne v rámci participatívneho rozpočtu.
Veľa z pôvodných stavieb sa nezachovalo
Z pôvodného železiarskeho areálu v Maši sa do dnešných dní, bohužiaľ, zachovalo len veľmi málo. Z toho, čo zostalo, stojí za pozornosť takzvaná kychta. Miestni tak nazývajú kamennú stenu, na ktorej bola vybudovaná konštrukcia, ktorou do vysokej pece sypali rudu.
Donedávna v lokalite ešte stáli steny domu postaveného z troskových tehál, ktoré však boli v roku 2020 rozobrané na stavebný materiál. V areáli sa ale stále nachádza torzo jednej z pôvodných budov. Stále stojacou pamiatkou sú i dva kamenné mosty, jeden ako prístupový do areálu železiarne a druhý zrekonštruovaný o niekoľko sto metrov nižšie. Oproti prvému mostu v Maši sa nachádza zrekonštruovaná historická budova z nepálených tehál s kamennou pivnicou a drevenou verandou, ktorá slúžila na ubytovanie úradníkov závodu.
„Napriek tomu, že stará fabrika už nestojí, nadšencom industriálnej histórie sa do Hnúšte oplatí zavítať. Po slávnej železiarskej výrobe sa zachovali dva kamenné mosty, industriálny areál v neďalekej časti Likier a v júni otvoríme aj múzeum priemyselnej histórie. Hnúšťa by okrem toho mohla byť akousi vstupnou bránou pre turistov objavujúcich zabudnuté technické pamiatky na Gemeri,“ doplnil primátor Hnúšte.
Dejiny siahajúce do 17. storočia
História spracovania a ťažby železa v Maši siaha minimálne do 17. a 18. storočia, keď tu stáli dve slovenské pece, nazývané dúchačky. Súčasťou areálu bol náhon na vodné koleso s kladivom – hámor, a tiež frišovňa, teda vyhňa pre spracovanie finálnych výrobkov.
Železolejáreň v 19. a 20. storočí pozostávala z celého komplexu budov a na svoju dobu bola skutočne veľkou fabrikou. Vo vrcholnom období v nej pracovalo okolo 300 zamestnancov, vrátane povozníkov a iného obslužného personálu.
Továreň vo svojich hámroch vyrábala súčiastky k strojom, kachle, mreže, rúry, ale i bežné náradie – čakany, motyky, rýle, hrable, vidly lopaty, či chýrne „rimasekery“. Železo sa vo fabrike spracúvalo tavením vo vysokej peci na drevené uhlie, podľa dobových záznamov s týždennou výkonnosťou 120 ton surového železa.
Po prevrate a vzniku Československej republiky v roku 1918 v dôsledku hospodárskej krízy, ale aj prispením vtedajšej štátnej politiky, došlo v Hnúšti a okolí k obmedzeniu a neskôr i k úplnému zastaveniu výroby v železolejárni v Maši.
V roku 1942 bola v lokalite zaniknutej železiarne spustená píla na spracovanie dreva. V časoch socializmu začlenená do štátneho podniku Smrečina Banská Bystrica. Fungovala aj po Nežnej revolúcii do polovice 90. rokov, keď bola v dôsledku transformačných zmien ekonomiky zrušená.
Šlo takisto o relatívne veľký podnik, ktorý v 70. a 80. rokoch zamestnával okolo 90 ľudí. Zhruba okolo roku 2005 skončila aj táto výroba. Opustený objekt sa následne stal terčom vandalov a „hľadačov“ železa a napokon došlo aj k celkovej demolácii budov.
„Veľkú zaujímavosť sme sa dozvedeli od bývalých pracovníkov, ktorí si pamätajú, že spracované drevo za socializmu z píly vyvážali na spracovanie do Bystřice pod Hostýnem. Tam fungovala fabrika TON – Továrna na ohýbaný nábytek, ktorá bola pokračovateľom továrne slávnych bratov Thonetovcov. Na tento nábytok sa využívalo aj drevo vyťažené a spracované u nás,“ uzavrel primátor mesta.
Foto: Mesto Hnúšťa
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.