Pevne verím, že Putin ďalej na západ nepôjde, hovorí rimavskosobotská lekárka z Ukrajiny

REVÚCA/R. SOBOTA – Tri roky ako lekárka pôsobila v Revúcej, od roku 2018 až do súčasnosti pracuje na pediatrickom oddelení nemocnice v Rimavskej Sobote. Na Slovensku žije aj so svojou rodinou, 9-ročným synom a manželom Oleksandrom, ktorý pracuje ako skladník v kuchyni.

V rozhovore lekárka Iulianna Zhydenko prezradila, ako prežívala vojnové udalosti, ktoré zasiahli jej rodnú Ukrajinu a kde žijú jej rodičia i ďalšia rodina. Porozprávala i o zbierke pre utečencov, ktorú organizuje a o tom, či plánuje zostať na Slovensku.

Vo štvrtok 3. marca 2022 to bol presne týždeň od napadnutia Ukrajiny ruským vojskom. Ako to prežívate?

Je mi z toho celého strašne ťažko. Keď si predstavím, že moja krajina je v takejto situácii, je to naozaj zlé. Mám tam rodičov aj priateľov, aj napriek tomu, že sú 100 kilometrov od hraníc (Zakarpatsko), sa bojíme.

Spojili ste sa s rodinou hneď po útoku, vedeli ste kde sa nachádzajú a čo je s nimi?

Áno, našťastie sme sa vedeli hneď telefonicky rozprávať.

Nerozmýšľate nad tým, že by prišli za vami do Rimavskej Soboty?

Veľmi by som chcela, aby tu boli, mám tu už aj sestru a neter. Chcela by som presvedčiť aj rodičov, ale nakoľko ocko ešte nemá 60 rokov, nemôže aktuálne odísť. Mamka robila sestru, pozná ich veľa ľudí, majú na Ukrajine priateľov a známych, bolo by pre nich ťažké odísť. Momentálne sú spolu viacerí v jednom dome, pomáhajú si najmä psychicky.

Myslíte si, že ruské vojská budú postupovať aj ďalej na západ?

Ja som vôbec nečakala, že sa niečo takéto udeje. Myslela som si, že tak ako si tichou vojnou zobral (pozn. V. Putin) Krym, zoberie aj Doneck a Luhansk. Pevne dúfam, že ďalej na západ nepôjde.

Realizujete zbierku pre utečencov. Boli ste priamo na hranici s Ukrajinou? Čoho je momentálne nedostatok, na čo sa zamerať?

Cez víkend sme boli v Centre pre Ukrajincov v Košiciach, neskôr v Humennom, priamo na hranici sme neboli, nebolo to potrebné. Odovzdali sme plnú dodávku ošatenia, potravín a hygienických potrieb. Dobrovoľníci si medzi sebou posúvajú, čo aktuálne potrebujú.

V Rimavskej Sobote máme zbierku sústredenú v kostole, v škole a v našich osobných priestoroch. V Michalovciach máme priestor v podnájme, kde skladujeme všetky veci. Zakúpené sú aj analgetiká a antipyretiká, avšak všetko nám sťažuje byrokracia colného úradu. Prostredníctvom formulárov vyžadujú evidenciu všetkého, čo sa vyzbiera. Vyzbieranú materiálnu pomoc musíme vybaliť z tašiek/krabíc, roztriediť a prepočítavať na kusy.

Ste rozhodnutá zostať na Slovensku?

Na Slovensku nám je dobre, začínala som v roku 2015 v Revúcej, bolo to naozaj ťažké, ale som rada, že som tu. Umožnili mi atestovať aj cirkulovať. V roku 2018 som prišla do Rimavskej Soboty. Aktuálne som zaradená na druhú atestáciu v odbore pediatrická gastroenterológia. Mám veľkú ambíciu robiť v tomto odbore.

V čom je teraz život iný, ako bol krátko po príchode na Slovensko?

Myslím, že je to rovnaké, len teraz sa tu cítime viac ako doma. ? Máme tu veľa priateľov, ktorí nám pomôžu a podržia nás.

Zdroj a foto: Bianka Krejčíová, Svet zdravia