ROŽŇAVA – Vďaka požiaru z roku 2012 je Krásna Hôrka, paradoxne, najlepšie preskúmaným slovenským hradom, pokiaľ ide o aktuálne stavebno-historické a architektonicko-historické výskumy. Aj to je jedna z informácií, ktoré odzneli na dnešnej (3. 3.) odbornej konferencii s názvom „Hrad Krásna Hôrka 2012 – 2022“.
V priestoroch historickej radnice mesta Rožňava ju zorganizovalo Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Betliar pri príležitosti 10. výročia vyhorenia hradu, ale aj 10 rokov jeho obnovy.
Na konferencii vystúpilo dovedna viac ako 15 rečníkov, ktorí prezentovali výsledky doterajšej práce na obnove hradu, informácie o archeologických, architektonicko-historických a ďalších výskumoch, ale aj o reštaurovaní a konzervovaní poškodených zbierkových predmetoch či údaje o Krásnej Hôrke ako stavbe i ako o múzeu.
Pred požiarom Krásna Hôrka nebola ani zďaleka v ideálnom stave
Ako prvá vystúpila riaditeľka SNM – Múzeum Betliar Tímea Mátéová, ktorá pripomenula, že stav, v akom bola Krásna Hôrka pred rokom 2012, nebol ani zďaleka ideálny. „Rozsiahla pamiatková obnova, ktorá na hrade prebehla v rokoch 1964 až 1989, vytvorila z Krásnej Hôrky iný hrad – zbavený svojej identity, svojich dejín a čiastočne aj zbierok,“ povedala riaditeľka s tým, že požiar v roku 2012 možno považovať za koniec expozícií z obdobia socializmu. „Stovky predmetov sa až po tomto nešťastí dostali vo z depozitárov, kde boli desaťročia ukryté pred odbornou i laickou verejnosťou,“ dodala.
Rôznosť prístupov k prezentácii architektúry hradu v minulom období podľa nej spôsobila, že Krásna Hôrka zrazu nepatrila žiadnemu historickému obdobiu či rodu. Súčasná obnova sa musí vysporiadať aj s týmto problémom.
Prozaickým problémom je napríklad aj dlažba. „Nevhodná vápencová dlažba z 80. rokov bola v roku 2005 nahradená ešte nevhodnejšou, ktorá esteticky a ani funkčne nespĺňala kritériá kladené na krytiny v pamiatkach,“ podotkla Mátéová.
Na slová riaditeľky nadviazal Róbert Erdélyi z oddelenia projekcie SNM. Ten vo svojom príspevku uviedol, že najprv sa hovorilo len o obnove Krásnej Hôrky do podoby pred požiarom, čo sa však rýchlo ukázalo ako nevhodné. Napokon padlo rozhodnutie prinavrátiť hrad do podoby zo začiatku 20. storočia, čo podľa Erdélyiho bolo posledné hodnotné a technicky správne riešenie hradu.
Samotnú prípravu projektu nepovažuje za jednoduchú a napríklad plánovaný objem statickej dopravy, teda parkovanie, si vyžiadal aj samostatné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Hrad by mal byť aj v budúcnosti v noci nasvietený, vrátane striech, čo podľa Erdélyiho tiež nebolo vzhľadom na konfiguráciu terénu a prevýšenie stavieb jednoduché.
Pri archeologickom výskume našli záchod
V uplynulom období prebiehal na Krásnej Hôrke reštaurátorský aj archeologický výskum. Ten podľa Petra Bednára z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied priniesol viaceré zaujímavosti, napríklad na delovej terase sa podarilo odhaliť časť stredovekého opevnenia hradu. Na terase boli odkryté aj základy zbúranej neogotickej kaplnky.
Celkovo bolo počas archeologického výskumu hradu preskúmaných 24 sond, najväčšia skúmaná plocha bola na parkáni. „Najkrajším nálezom, týkajúcim sa stredovekého gotického hradu, sú zbytky gotického prevétu. Dúfam, že sa tam vrátime, pretože ten priestor bol zasypaný najneskôr v 16. storočí. Verím, že vtedajší obyvatelia nám v prevétovej šachte a prípadne v tom priestore nechali aj niečo zo svojich zbytkov, nielen stavebnú suť,“ vyslovil sa Bednár.
Na vysvetlenie treba dodať, že prevét je vlastne typ stredovekého záchoda. „Spravidla tieto prevétové šachty obsahujú veľa odpadkov, dokumentujúcich život hradu v danom období,“ objasnil archeológ.
Tohto roku by mal archeologický výskum Krásnej Hôrky pokračovať, napríklad aj na mieste, kde dlhé roky stál žeriav.
Vyše 700-ročný hrad
Najstaršou časťou Krásnej Hôrky je hranolová veža na vrchole kopca, ktorá je datovaná do konca 13. až začiatku 14. storočia. Stopy po počiatkoch hradu sú však dnes pod nánosmi ďalších období len ťažko čitateľné, pretože pôvodný stredoveký hrad bol v priebehu nasledujúcich storočí postupne rozširovaný a prestavovaný. Jeho podoba sa napokon ustálila v neskororenesančnej a barokovej fáze.
Hrad plnil predovšetkým ochrannú a správnu funkciu, len okrajovo rezidenčnú (neslúžil teda primárne pre bývanie šľachty. Už po roku 1850 sa rod Andrássyovcov rozhodol pretvoriť Krásnu Hôrku na múzeum a rodové pietne miesto, kde boli uložené pamiatky na predkov a dávnu minulosť. Prvá zmienka o tom, že hrad je múzeom, pochádza z roku 1857 a je z dobových novín.
Po roku 1945 bola na Slovensku zničená veľká väčšina šľachtických sídiel. Krásna Hôrka je jediným hradom na území Slovenska, ktorý sa po druhej svetovej vojne a rokoch komunistickej diktatúry zachoval so svojim pôvodným zariadením a vzácnymi zbierkami. Vďačí to to skutočnosti, že ju v tom čase strážili vojaci, pričom o záchranu sa pričinil evanjelický kňaz Štefan Havlík, poverený ochranou historických a umeleckých pamiatok v Rožňave a okolí. Za svoju odvahu bol neskôr odsúdený a rehabilitovaný až v roku 1990.
„Tento hrad Andrássyovcov môžeme považovať za prvé hornouhorské múzeum, ktoré budovali členovia jedného z najvýznamnejších rodov strednej Európy,“ podotkla Mátéová.
Problematická obnova
Veľká obnova hradu prebiehala od roku 1964 do roku 1989, keď bol sprístupnený dovtedy neprístupný horný hrad. Jej cieľom bolo z renesančnej pevnosti s príjemným vidieckym charakterom urobiť stredoveký obranný hrad. V dôsledku toho však bolo nenávratne zničených mnoho historicky zaujímavých detailov hradu, hlavne z 18. storočia a mladších období.
Na Krásnu Hôrku sa zároveň dostalo veľa exponátov, ktoré tam nepatrili (napr. zbrane) a naopak, do betliarskeho kaštieľa boli presunuté niektoré časti nábytku. V zbierkovom fonde tak zavládol chaos.
Podľa Tomáša Kružlíka zo spoločnosti RESTAU.ART Bratislava boli v tomto období vykonané aj deštruktívne zásahy do fasády objektov. „Povedal by som, že takmer na 90 percent boli odstránené historické omietky a následne boli fasády omietnuté cementovými omietkami, ktoré už po 40-50 rokoch dožívajú a stratili životnosť,“ skonštatoval.
Spomenul tiež, že v rámci aktuálnej obnovy by sa nad portál prvej brány hradu mali vrátiť tri sochy, ktoré boli pri obnove začatej v 60. rokoch premiestnené do krypty Rákocziho paláca, kde trpia vlhkosťou.
Zničujúci požiar v roku 2012
Tragédiou, z ktorej sa hrad dodnes nespamätal, bol obrovský požiar dňa 10. marca 2012. Zničil všetky strešné konštrukcie hradu a interiéry jeho stredovekej časti. „Z lesného požiaru, ktorý najprv postihol okolie pamiatky, sa plamene ľahko dostali na šindľové strechy. Oheň sa šíril veľkou rýchlosťou a po 20 minútach už zo všetkých častí hradu šľahali obrovské plamene,“ pripomenula Mátéová.
Dodala, že zásah hasičov bol napriek veľkému rozsahu požiaru a obmedzení, ktoré vyplývali z terénu, šetrný k architektúre i zbierkovým predmetom. Hasičom možno ďakovať aj za to, že sa požiar nerozšíril do interiéru hradu, kde by bol zničil vzácne predmety z pozostalosti Andrássyovcov.
Požiar sa mohol rozšíriť na hrad aj vďaka tomu, že celá strecha bola šindľová. Ako však podotkol vo svojom príspevku Radoslav Mokriš z Krajského pamiatkového úradu Košice, v minulosti to tak nebolo.
„V polovici 19. storočia bola na dolnom hrade škridla, na hornom hrade šindeľ. Malo to svoj praktický význam, pretože výčiny počasia v podhorskom prostredí si túto skladbu jednoducho vyžadovali. Strechy museli byť v prvom rade plne funkčnou súčasťou hradu,“ vysvetlil.
Nešťastne riešené bolo podľa neho i prvé provizórne prekrytie hradu igelitovými plachtami. „Prvý vietor ich strhol a okrem toho voda, ktorá z nich stekala, urobila ešte väčšiu škodu, pretože lievikovitým spôsobom stiekla priamo do hradu,“ objasnil Mokriš.
Detaily ohľadom rekonštrukcie
Na konferencii sa, pochopiteľne, oveľa viac hovorilo o rekonštrukcii hradu a revitalizácii podhradia, ktorá sa má vrátane hradu týkať 14 stavebných objektov. Medzi nimi je infocentrum, ktoré bude mať kapacitu zhruba návštevníkov z dvoch autobusov.. Okrem hradu sú všetky objekty v podhradí.
„Sú to všetko novostavby, 13 stavebných objektov, šesť prevádzkových súborov,“ načrtla Erika Šmelková zo SNM – Múzeum Betliar s tým, že všetky stavebné povolenia sú už právoplatné, pretože bez nich by sa nebolo dalo vypísať verejné obstarávanie. Staré stavby (stánky) v podhradí už boli odstránené a rieši sa ich výmaz z katastra.
Otáznikom a nevyriešeným problémom je napojenie podhradia na vodovodnú sieť. Podľa Šmelkovej je potrebné dobudovať prepojovací štvorkilometrový vodovod z Rožňavy do Krásnohorského Podhradia, pretože v obci nie je dostatok vody. „Toto je záležitosť, ktorá nás trochu obmedzuje. Viem, že to obec rieši, takže predpokladám, že sa to dorieši včas,“ vyjadrila sa.
Výskum ešte čaká hradnú studňu. Jej predpokladaná hĺbka je podľa Šmelkovej až 140 metrov. K zmene došlo aj v prípade umiestnenia požiarnej nádrže. Tá bola pôvodne situovaná v gotickej veži horného hradu, čo je však z hľadiska ochrany pamiatky úplne nevhodné. Po novom je nádrž skrytá v strede hradného kopca a vo veži uvoľnila miesto expozícii venovanej Dionýzovi a Františke Andrássyovej. Rekonštrukcia hradu rieši aj jeho odvodnenie, ktoré po obnove hradu v 60. až 90. rokoch nebolo dostatočné.
PREČÍTAJTE SI:
V podhradí bude svietidlami osvetlená alej pri parkovisku, ako aj historická cesta na hrad. Zaujímavosťou do budúcnosti je zámer spásať trávu na hradnom kopci kozami a ovcami, teda ekologickým spôsobom, ktorý tu (a aj na iných miestach) fungoval stáročia. S touto možnosťou podľa Marianny Štefanidesovej z oddelenia projekcie SNM ráta aj návrh rozvodnej elektrickej siete, ktorá má dostatočnú rezervu na napojenie elektrických ohradníkov.
Štefanidesová tiež spomenula, že jedným zo zámerov je vytvoriť v podhradí peší okruh vedúci okolo kultúrnych pamiatok v obci, ako napríklad mauzóleum či obrazáreň. „Bude sa tam dať úplne v pohode stráviť šesť hodín,“ konkretizovala.
Na prvé a druhé nádvorie bez platenia
Po sprístupnení hradu bude návštevníkom voľne prístupné bez vstupného prvé a druhé nádvorie hradu, ako aj parkán, teda priestor pri vchode do hradu medzi hradbami a vonkajším menším múrom. Cieľom je, aby na hrad prišli aj ľudia, ktorí nechcú absolvovať prehliadku, ale radi by si vychutnali jeho atmosféru.
Zmení sa tiež počet obslužného personálu na hrade. Zatiaľ čo pred požiarom postačovalo okolo desať ľudí, po rekonštrukcii a novej, rozsiahlejšej prevádzke sa ich počet zhruba zdvojnásobí.
Odborne ošetrené po požiari v roku 2012 museli byť aj niektoré historické textílie. Od roku 2013 do súčasnosti ich bolo celkovo 13, vrátane napríklad trojdielneho dámskeho smútočného kostýmu, ktorý bol reštaurovaný odborníčkami z maďarského mesta Jáger.
Zaujímavosťou je, že na ohybe cesty, keď sa odbočuje k hradu, sa zachoval historický bufet, ktorý pochádza zrejme ešte z čias Andrássyovcov a bol postavený na vyústení turistickej trasy vedúcej z obce. Má súkromného vlastníka, ale podľa kompetentných by bolo dobré pouvažovať nad jeho prípadným odkúpením a novým využitím.
Prvá prehliadka hradu v roku 1867
Ďalší rečník bol Július Barczi z aukčnej spoločnosti SOGA, ktorý je zároveň vedúci autorského tímu tvorby novej expozície hradu a bývalý riaditeľ betliarskeho múzea. Ten účastníkov konferencie oboznámil s tým, že prvá oficiálna prehliadka hradu sa konala 19. augusta 1867. Vtedy to ešte nebolo múzeum ako ho poznáme dnes, ale skôr akýsi sklad starožitností, v ktorom vládol aj neporiadok. Boli v ňom pôvodné zbierky, teda predmety dennej potreby, výstroj a výzbroj hradnej posádky, ale aj zaujímavosti, ktoré Andrássyovci poznášali zo svojich ciest.
Nevšedným exponátom by mohla byť stolná dekorácia s modelom Krásnej Hôrky, ktorú za čias Ferenca Andrássyho vytvoril zlatník Ján Szilassy. „Nachádza sa v Maďarskom národnom múzeu a ide o jedno z prvých výtvarných zobrazení tohto objektu. S maďarskou stranou sa už rokuje o možno aj dlhodobom zapožičaní tohto predmetu, aby mohol byť vystavený na hrade Krásna Hôrka,“ avizoval Barczi.
Barczi spomenul aj nesprávnu informáciu, ktorú sprievodcovia uvádzali turistom v minulosti. Týka sa kongregačnej siene, kde sú stoličky rozličnej výšky. To malo byť vraj preto, že počas zasadnutí si vyšší páni sadli na nižšie stoličky a nižší na vyššie, takže by mali hlavy v rovnakej výške, čo malo značiť ich rovnosť. Podľa Barcziho však v skutočnosti šlo o jedálenské stoličky a tie vyššie boli určené pre deti.
Zaujímavé je, že Múzeum Betliar vlastní druhú najväčšiu zbierku mortuárií na Slovensku. Viaceré z nich budú po rekonštrukcii umiestnené v hradnej kaplnke. Ide zväčša o akýsi štít s erbom a menom zosnulého. Na mortuáriu bývali uvedené aj jeho zásluhy či dosiahnuté hodnosti a po pohrebe bývalo umiestnené na stene hrobky alebo kostola.
Z hradu nebude reštaurácia ani bar
Jeden z účastníkov konferencie v závere spomenul fámu šíriacu sa v Rožňave, podľa ktorej v hrade má byť reštaurácia a bar. „To, čo sa hovorilo, že na Krásnej Hôrke má byť reštaurácia so špecifickým zariadením a kaviareň počas prehliadkovej trasy, to máme našťastie za sebou. To boli plány bývalého projektanta. Ja som si ich nechala v kancelárii a svojim hosťom ich ukazujem ako odstrašujúci príklad, ako nepristupovať k obnove pamiatky,“ odpovedala mu riaditeľka Mátéová s tým, že toto určite nehrozí a ku Krásnej Hôrke budú pristupovať s veľkou pietou.
POZRITE SI FOTOGALÉRIU Z RôZNYCH ETÁP REKONŠTRUKCIE HRADU KRÁSNA HôRKA:
Foto: ilustračné, Sobotnik.sk
Pingback: Najčítanejšie články na Sobotníku za rok 2021: Zaujímavosti regiónov, ale aj nehody