SUŠANY/JELENIE – Slnečná sobota (26. 3.) nás zlákala na malý výlet bez vopred jasného konkrétneho cieľa. Tým sa napokon stal prameň šťavice, teda prírodnej minerálnej vody pri obci Sušany, neďaleko časti Jelenie.
Šlo o výlet „poloterénnou“ kolobežkou po hlavnej ceste I/72, kde sme pri osade Kľačany odbočili smerom na Kružno a pokračovali na Garašku. Až tam sme však nedorazili, pretože nás zlákala poľná cesta vedúca na Jelenie, časť dediny Sušany.
Keďže už nejaký čas nepršalo, cesta bola pekne suchá a nebola ani rozrytá od traktorov či iných mechanizmov. Kolobežke s desaťpalcovými kolesami s „drapákmi“ nedala príliš zabrať a bez akýchkoľvek problémov by sa dala prejsť i na horských bicykloch.
Nebadane sme prešli z Rimavskosobotského do Poltárskeho okresu a na konci cesty sa ukázal pekný výhľad na krajinu. Ako veľakrát predtým, aj teraz nám napadla známa replika z filmu Vesničko má středisková: „Alpy tě ohromí, Karle, ale tohle, to tě dojme. Jen se na to podívej, vidíš to? To není země, to je zahrádka“.
Studňa hlboká 20 metrov
Zdiaľky bolo vidieť aj prístrešok sušanskej šťavice, ktorú sme naposledy navštívili asi pred 20 rokmi, samozrejme, vtedy nie z tejto strany, ale priamo od dediny. V tom čase šlo o jednoduchý betónový múrik s drevenou strechou, ktorej časť sa otvárala, aby ste si šťavicu mohli nabrať.
Čo-to o prameni sme našli na starej internetovej stránke Slovenskej agentúry životného prostredia, kde je aj fotografia, ako kedysi tento prameň vyzeral. Možno sa tam dočítať, že ide vlastne o zhruba 20 metrov hlbokú širokopriemerovú kopanú studňu, pričom betónový múrik pochádza z roku 1941. „Voda sa môže iba načierať, využíva sa na pitie. Prírodná, uhličitá voda, studená, hypotonická,“ dodáva sa na stránke.
Dnes už sušanská šťavica vyzerá inak a lepšie. Nízku drevenú strechu nahradila vyššia drevená konštrukcia, v ktorej sa nachádza rumpál s vedierkom, ktorým si minerálnu vodu môžete načerpať. Hĺbku sme nemerali, ale podľa miestnych má skutočne avizovaných 20 metrov, keďže dobrovoľní hasiči ju zvykli čistiť a vtedy sa o jej hĺbke presvedčili na vlastnej koži.
Aj do pivovaru
Pochopiteľne, prameň chutnej minerálnej vody bol vždy vyhľadávaný v širokom okolí. Miestni obyvatelia chodievali „na šťavicu“ s káričkami a jeden čas ju vraj zvykli čerpať aj nákladné autá s cisternami z rimavskosobotského pivovaru. Prichádzali údajne rovno cez pole od Kružna. Sušanci to však nemali radi, pretože prach a iné nečistoty zo sacieho potrubia zostávali priamo v studni.
V dedine sa dokonca hovorí, že súčasná studňa so šťavicou je už druhou v poradí. V tej prvej sa vraj utopil ruský vojak a preto ju zahádzali. Časovo to však nevychádza, keďže na múriku je letopočet 1941 a front naším územím prechádzal až o štyri roky neskôr. Zrejme tak ide len o legendu.
Mimochodom, šťavicou z tohto prameňa pred tromi rokmi krstili aj knihu Jána Slabeja Ako chutí domov – Sušany a sušianske recepty starých mám. Viac o nej sa dočítate v našom staršom článku.
V blízkosti studne so šťavicou sa nachádza aj drevená tabuľa, na ktorej zrejme v budúcnosti bude umiestnený informačný panel. Zatiaľ je však prázdna. Zaujímavosťou je „odpadkový kôš“ – na tento účel niekto využil nepotrebný poškodený hlinený súdok na kapustu, ktoré sa vyrábajú v neďalekých Hrnčiarskych Zalužanoch.
Pochváliť musíme aj čistotu okolia, čo, bohužiaľ, v našich končinách nebýva vôbec pravidlom. Ak teda máte spoznať chuť spoznať pekný kút nášho kraja, štavica Šušany – Jelenie určite stojí za návštevu, či už klasicky autom od dediny, alebo bicyklami od Kružna.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.