Turecký hrad Sobôtka by mesto R. Sobota chcelo zachrániť

RIMAVSKÁ SOBOTA – Turecký hrad Sobôtka má po doslova storočiach chátrania nádej na záchranu, aspoň v podobe archeologického výskumu lokality a zakonzervovania zvyškov zachovanej architektúry. Toto dnes takmer zabudnuté miesto by sa teda mohlo stať jednou z turistických zaujímavostí Rimavskej Soboty.

Posledných zhruba 12 rokov malo hrad v prenájme občianske združenie (OZ) Fundament, ktoré ho chcelo obnoviť a vytvoriť z neho archeopark s oddychovou zónou. OZ na tento účel získalo aj malý grant od Nadácie Orange, vďaka čomu bola časť hradného areálu v roku 2010 združením i dobrovoľníkmi vyčistená od náletovej zelene. Tým sa však práce aj skončili, keďže združenie už ďalšie financie na obnovu areálu nezískalo. Viac ako desaťročie sa na hrade nedialo nič a postupne opäť zarastal zeleňou, ako v roku 2016 informoval portál teraz.sk.

Hrad sa vracia do rúk mesta

Ako pre Sobotnik.sk uviedol predseda OZ Fundament Štefan Hajdú, združenie už lokalitu tureckého hradu vrátilo mestu a ďalej si ju neprenajíma. OZ podľa jeho slov minulý rok zatelefonovala pracovníčka mesta, či ešte majú o hrad záujem a vtedy deklarovali, že už nie. Lokalitu tak podľa neho vrátili mestu a prenájom bol zrušený.

Koncom marca tohto roku sme však priamo na Mestskom úrade Rimavská Sobota zistili, že o takomto úkone nemajú záznam. Oficiálne OZ Fundament o ukončenie zmluvy nepožiadalo, ani samospráva ju nevypovedala, teda turecký hrad Sobôtka má Fundament stále v prenájme. Na majetko-právnom oddelení Mestského úradu (MsÚ) R. Sobota nám ale potvrdili, že na základe týchto nových skutočností, s ktorými sme ich oboznámili, budú OZ Fundament kontaktovať, či hrad chcú skutočne vrátiť. Keďže združenie o hrad nemá záujem, pôjde zrejme iba o formalitu a hrad sa bez problémov dostane do rúk mesta.

To pritom má reálny záujem túto historickú pamiatku zachrániť, ako nám potvrdil Peter Slovák z oddelenia riadenia projektov MsÚ R. Sobota. Pochopiteľne, šlo by o postupný proces a bude závisieť hlavne od finančných prostriedkov, ktoré sa na tento účel podarí získať. Konečne však existuje veľmi reálna možnosť, že sa záchrana hradu naozaj začne.

„V prvej fáze by šlo o georadarový prieskum tej časti hradu, ktorá je viditeľná, teda hlavne jeden z bastiónov. Cieľom je lokalitu revitalizovať, vykonať archeologický prieskum a zakonzervovať to, čo sa nájde. Samozrejme, všetko v súlade s pamiatkovým úradom,“ konkretizoval Slovák pre Sobotnik.sk s tým, že mesto už teraz hľadá možnosti financovania z európskych fondov.

Rovnako sa na jednom z posledných zasadnutí rimavskosobotského mestského zastupiteľstva vyjadril aj viceprimátor Jozef Tóth. „Najprv bude spravený archeologický prieskum a potom by to malo byť turistickým lákadlom,“ podotkol s tým, že neďaleko lokality povedie v budúcnosti aj cyklocesta do Hrachova.

Prvé kroky k záchrane už boli vykonané

Určité kroky už boli aj vykonané, ako pre Sobotnik.sk potvrdil archeológ Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš. Pre mesto zostavil rámcové rozpočty na archeologický výskum aj na samotnú obnovu hradného areálu. Ide, pochopiteľne, iba o približné odhadované sumy, pretože presná rozlohu hradu nie je známa a nie je jasné, čo všetko sa pod zemou zachovalo.

„Z hradu okrem jedného bastiónu a torza podzemného objektu – pivnice nepoznáme prakticky nič iné. Mali by byť dokopy štyri, tento viditeľný je zrejme juhovýchodný. Pôdorys hradu by mal byť štvorcový, alebo obdĺžnikový, v rohoch so spomínanými bastiónmi,“ objasnil Botoš.

Turecký hrad Sobôtka na mape II. uhorského vojenského mapovania

Problémom pri archeologickom výskume a obnove hradu môže byť stavebná suť, ktorá bola do lokality navozená v časoch socializmu (údajne pri búraní historických častí mesta). Do hradného areálu možno zasiahla aj regulácia rieky Rimavy v 70. rokoch. V každom prípade by sa výskum a obnova mala začať pri bastióne, ktorý je viditeľný, pričom múry, ktoré od neho pôjdu, naznačia viac. Bohužiaľ, hrad nie je národná kultúrna pamiatka, čo automaticky vylučuje možnosť získať na obnovu peniaze z niektorých grantových výziev.

Začiatok v 16. storočí

Počiatky hradu Sobôtka siahajú do roku 1554, keď osmanskí Turci dobyli hrad Fiľakovo, na ktorom sa usídlili. Tamojší beg Mehmed dal postaviť vodný hrad na Sôbotke ako strážnu pevnôstku a možno aj sídlo tureckej územnosprávnej jednotky, tzv. náhije (niečo ako dnešný okres). „Nevieme, kde presne bolo sídlo, ale sú historické správy o sobotskej náhiji. Či mala sídlo na hrade, alebo niekde inde, sa nevie,“ podotkol Botoš.

Hrad sa tak stal najsevernejšie situovaným tureckým opevnením, ktoré vybudovali samotní Turci a nezískali ho obsadením či dobytím. Zaujímavosťou je, že podľa niektorých zdrojov na mieste hradu ešte predtým, v 15. storočí, vraj stál opevnený tábor, ktorý dal vybudovať Ján Jiskra z Brandýsa.

„Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tam stál starší stredoveký hrad alebo pevnosť. Ja osobne som skeptický voči tomu, že tam stál pred postavením tureckého hradu jiskrovský tábor. Archeologický materiál, získaný z hradu, je novovekého charakteru, dá sa zaradiť do 16.-17. storočia. Ale nevylučujem, že pri prípadnom výskume sa môže objaviť aj niečo staršie,“ ozrejmil Botoš.

V hradnom areáli boli v minulosti realizované dva čiastočné archeologické výskumy, prvý v roku 1969 Zoltánom Drenkom a o desať rokov neskôr Istvánom Kovácsom. Komplexne však zatiaľ hrad preskúmaný nebol.

Ak chcete turecký hrad Sobôtka navštíviť, ideálny čas je práve teraz na jar, kým jeho zvyšky nezakryje zeleň. Vodohospodári navyše na celom brehu povypiľovali dreviny, čím sa stal prístupnejším (a v tieto dni ešte upravovali aj samotný breh). Dostať sa k hradu dá po brehu Rimavy buď priamo od R. Soboty, prípadne od mosta smerom na bývalé ZŤS. Treťou možnosťou je prísť k hradu po okraji poľa od prevádzky Osma.