ŠIVETICE: Najväčšia románska rotunda v strednej Európe je u nás na Gemeri. A hneď pri nej ďalšia

ŠIVETICE/PRIHRADZANY – Má vnútorný priemer 11 metrov, vďaka čomu je najväčšou v strednej Európe. Zaujme však aj vzácnymi freskami, ktoré boli v posledných rokoch reštaurované, alebo neobvykle veľkými tehlami, z ktorých je postavená. Rotunda v obci Šivetice (okres Revúca) je unikátna vo viacerých smeroch.

Rotunda v tomto kontexte je vlastne bežný kostol, avšak jeho pôdorys nie je obdĺžnikový, ako býva zvykom, ale kruhový. Na Slovensku sú takéto chrámy výnimkou. Na Gemeri nájdeme iba dva, zhodou okolností veľmi blízko seba – v dedine Šivetice a v zhruba tri kilometre vzdialených Prihradzanoch. Obe pochádzajú približne z polovice 13. storočia.

Je to jedna z najstarších stavieb na Gemeri a najväčšia, čo sa týka priemeru, v celej strednej Európe. Je 11 metrov široká, vďaka čomu je to skutočne monumentálna stavba. Jej pôvod je románsky a vychádza z mecenášov, ktorí ju dali postaviť – to bol rod Zachovcov, sídliaci v hrade na neďalekom kopci,“ priblížil šivetickú rotundu reštaurátor Miroslav Janšto počas minuloročného podujatia Gotická cesta otvorená.

Vznik takéhoto veľkolepého objektu si podľa jeho slov v čase svojho vzniku vyžadoval skutočne schopného architekta a zručného staviteľa. O to viac, že ide o zložitejšiu stavbu, než sa zdá pri prvom pohľade zvonka.

Pôdorys rotundy je síce klasický okrúhly, ale klenby nie sú rovnobežné. V lodi kostola je vyššia, vo svätyni nižšia a vzniknuté tlaky prenáša víťazný oblúk. Na tú dobu bolo umenie niečo také vymyslieť a postaviť,“ upozornil Janšto.

Rotunda Šivetice navyše nebola iba sakrálnym objektom. Pod jej strechou sa totiž nachádza ochodza, z ktorej je výhľad na celú dolinu a ňou prechádzajúcu cestu z Muráňa cez Jelšavu do Tornale. Dnes je to hlavná okresná komunikácia, v minulosti to bola dôležitá spojnica medzi juhom a severom krajiny.

Súčasťou gotických kostolov bývali nástenné maľby – fresky, ktoré môžeme zjednodušene prirovnať k akýmsi stredovekým komiksom. Väčšina obyvateľstva bola totiž negramotná a tieto maľby s náboženskou tematikou im názorne predstavovali výjavy z biblie, ktoré si nemohli prečítať. V maľovaní fresiek na našom území vynikali hlavne talianski majstri, ktorých si šľachtici pozývali na výzdobu kostolov na svojich panstvách.

V šivetickej rotunde sa zachovali napríklad fragmenty fresiek zo 14. storočia. Najzachovalejšia scéna je svätý Michal archanjel vážiaci duše. Bohužiaľ, veľa fresiek sa nezachovalo, pretože v ďalšom období, barokovom, bol kostol dosť výrazne prestavaný,“ podotkol reštaurátor.

Výjav svätý Michal archanjel vážiaci duše

Naopak, k záchrane aspoň toho mála, čo zostalo, prispelo zatretie fresiek bielou farbou v 17. storočí. Vtedy totiž kostol patril evanjelikom a tí vo svojich chrámoch nechceli mať maľby, ktoré by odpútavali myseľ a pozornosť človeka od boha. Premaľovaním bielou farbou však fresky, našťastie, neboli zničené, ale práve naopak – pod náterom boli vlastne chránené a zakonzervované, vďaka čomu vydržali až do dnešných čias.

Pristavme sa ešte pri jednej zaujímavosti rotundy v dedine Šivetice. Je vystavaná z pálených, takzvaných plevových tehál, ktoré sa skladali z hliny zmiešanej so slamou. To bol síce v tom období bežný stavebný materiál, ale šivetické tehly sú výnimočné svojou veľkosťou zhruba 33 x 18 x 4,5 centimetra. „Iné románske tehly, napríklad v rotundách na západnom Slovensku, sú všetky menšie. Toto je taký unikát,“ ozrejmil Janšto.

Menšia sestra v neďalekých Prihradzanoch

Práve stavebný materiál je to, čo odlišuje šivetickú rotundu od jej menšej sestry v Prihradzanoch, hoci obidve zrejme pochádzajú z jednej remeselníckej dielne. Prihradzanská je ale postavená z lomového kameňa.

Rozdiel je aj vo veľkosti, táto má vnútorný rozmer približne 9,7 metra. Existuje viacero teórií, prečo sú tieto dve stavby tak blízko seba, ale najpravdepodobnejšia je, že obidve slúžili ako určitá línia obranného opevnenia za čias nepokojov. Obe sa nachádzajú na vyvýšenom mieste a mohli tak spolu komunikovať,“ vysvetlila sprievodkyňa a členka občianskeho združenia (OZ) Gotická cesta Agnesa Mračková.

Ako pokračovala, o prihradzanskej rotunde sa až do roku 1977 predpokladalo, že jej pôvod je v baroku, teda v období 18. storočia. „Vtedy sa to definitívne vyvrátilo. Bol realizovaný veľký výskum, ktorý preukázal, že aj táto rotunda je z polovice 13. storočia,“ vysvetlila sprievodkyňa.

Prihradzanská rotunda však mala vrtkavejší osud než jej sestra v Šiveticiach a podľa Mračkovej bola z nejakého dôvodu značne zničená. V takomto stave mohla byť od stredoveku až do baroka, keďže z tohto časového úseku o nej nie sú zachované žiadne písomné pramene. „Práve v baroku bola prestavaná do dnešnej podoby. Vtedy bol vybudovaný terajší vstup, okná i predsieň. Pôvodnú kamennú klenbu strechy nahradili drevené trámy s kazetovým stropom,“ načrtla.

Zaujímavosťou je, že v tomto kostole nenájdeme žiadne fresky a je to tak jediný chrám terajšej Gotickej cesty, kde takáto výmaľba nebola preukázaná. Sú v ňom iba dva obrazy, ktoré pochádzajú z dreveného oltára. Ten však bol značne poškodený drevokaznou hubou a zachrániť sa podarilo iba uvedené dve maľby, ktoré sú zrekonštruované.

Čo sa týka návštevy spomínaných dvoch rotúnd, v prípade tej v Šiveticiach to aktuálne nie je možné, keďže v nej stále prebieha obnova. Podobne je to aj s rotundou v Prihradzanoch, ktorá je oficiálne sprístupnená iba raz ročne, 26. júla, keď má meniny Anna – práve sv. Anne je totiž zasvätená.

Obidve rotundy však stoja za návštevu aj tak, i pohľad zvonku je totiž uchvacujúci a poteší každého milovníka histórie. Okrem toho je v okolí možné nájsť viacero ďalších výnimočných kostolov. Ide o gotické chrámy v Kameňanoch, Rákoši či Chyžnom, ktoré sa na rozdiel od spomínaných rotúnd dajú prezrieť aj zvnútra. Určite sa však odporúčame vopred objednať, keďže väčšina svätostánkov Gotickej cesty zatiaľ nie je sprístupnená trvalo.

Tento článok je 1. dielom seriálu Gemerské gotické kostoly. Úvod k nemu a zoznam všetkých doteraz publikovaných dielov nájdete po kliknutí na nasledovný odkaz: