Vrchol Klenovského Vepra stráži nová 206-kilová socha Jánošíka

KLENOVEC – Na 1338 metrov vysokom vrchu Klenovský Vepor došlo v máji 2022 k pomyselnej výmene stráží. Pôvodnú sochu zbojníka Juraja Jánošíka, ktorá na jeho vrchole stála od roku 2012, nahradila úplne nová s mierami 206/206 – teda výška a váha. Celý projekt zhotovenia a osadenia sochy zastrešovala samospráva Rimavských Zalužian na čele so starostom Milanom Medveďom.

„Počas vynášania sochy nám prialo aj počasie a celá akcia dopadla veľmi dobre. Jánošík je hore a na budúci rok by sme pri ňom chceli osadiť informačnú tabuľu s menami ľudí, ktorí nás v rámci tohto projektu podporili a prispeli na vytvorenie sochy,“ uviedol Medveď pre Sobotnik.sk.

V deň podujatia bola socha už pripravená pod vrcholom Vepra, na ktorý to bolo už len asi 200 až 250 metrov. Šlo však o najťažší, veľmi strmý a ťažko schodný úsek. Sochu po ňom niesli členovia Dobrovoľného hasičského zboru obce Klenovec, dobrovoľní hasiči z Rimavských Zalužian, členovia spolku SMA z Hnúšte, Klenovca i okolia, ako aj ďalší dobrovoľníci, ktorí neváhali priložiť ruku k dielu.

Zložité vynášanie sochy

Ako pre Sobotnik.sk povedal po vynesení sochy veliteľ klenovských dobrovoľných hasičov Ján Sihelský, dostať Jánošíka až hore nebolo ľahké, očakávali však, že to bude ešte horšie. „Socha má vyše 200 kíl a navyše sme ju museli vynášať po úzkom, strmom a kľukatom turistickom chodníku. Preto sme si museli robiť prestávky a na niektorých problematických miestach sme ho posúvali naozaj len po metri,“ skonštatoval.

Hneď po vynesení novej sochy zároveň zniesli z Vepra pôvodnú lipovú sochu. Na tej sa podpísal zub času a počas desiatich rokov jej odhnila spodná časť. Napriek tomu sa ju podarí zachovať. „Dáme ju pod striešku ku chate pod Vartou, aby bola chránená pred vplyvmi počasia,“ doplnil starosta Rimavských Zalužian.

Autorom pôvodnej sochy bol už zosnulý rezbár z Vrboviec Dušan Šarkan. Novú sochu vyrezal Pavel Švantner z Rimavskej Bane. Okrem dubového dreva má k jej vyššej životnosti prispieť aj viac než desať náterov. Pre porovnanie, pôvodná lipová mala iba dva nátery.

Jánošíka zlapali práve v Klenovci

Dedina Klenovec je s osudom Jánošíka nezmazateľne spojená. Práve tu ho totiž v roku 1713 chytili liptovskí drábi, keď zimoval u svojho druha Tomáša Uhorčíka. Ten žil v usadlosti pri Klenovci pod menom Martin Mravec a toto miesto sa dodnes nazýva Mravcov vŕšok.

Bolo to dokonca už jeho druhé zlapanie. Prvýkrát Jánošíka aj spolu s Uhorčíkom väznili v kaštieli v Hrachove, odkiaľ sa dostal po intervencii župana Pavla Lányiho. Viac o tom sa dá dočítať napríklad v texte o Jánošíkovi na Wikipedii.

Juraj Jánošík však v Klenovci dodnes žije v ľudovej tradícii a aj niektorých miestnych názvoch. Nájdeme tu napríklad Jánošíkovu skalu, studničku Jánošíkova slza či Jánošíkov lesík. Nechýba ani Jánošíkova ulica.

Klenovčania ale nikdy neboli hrdí na to, že najznámejšieho slovenského zbojníka chytili práve u nich. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo na Mracovom vŕšku nad Klenovcom, kde zbojníka zlapali, nestojí žiadna informačná tabuľa ani nič iné, čo by Jánošíka pripomínalo. V Klenovci si ho však dodnes pripomínajú a prejavujú mu úctu napríklad aj v ľudových piesňach:

„Jánošík, Jánošík, kde tvoja valaška, v Klenovci u kata, do buka zaťatá.
Jánošík, Jánošík, kde tvoje poklady, na Cisárskej holi, schované sú v jedli.“

„Na vrch Javoriny, horou pekný chodník, po ňom sa prechodí v noci každý zbojník.
Po ňom sa prechodí, kamarátov vodí, v Gemerskej stolici pánom zle on robí.
Tí gemerskí páni, veľmo sa ho báli, na Mravcovom vŕšku drábi ho zlapali.“

„Čo sa stalo nové, v tom klenovskom dvore, ulapili Jánošíka s dievčaťom v komore.
Keď ho ulapili, rúčky mu zviazali a do mesta Mikuláša odšikovať dali.
Mikulášski páni, veľmi sa tešili, vitaj bratku Jánošíčku, už sme ťa lapili.
Hučia hory, hučia, že zbojníkov mučia, ešte viacej hučať budú, keď ich vešať budú.
Hučia hory, hučia, hučí aj osika, že už nikdaj nezahynie meno Jánošíka.“

Foto: Sobotnik.sk; zdroj piesní: Jaroslav Zvara, riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci