HNÚŠŤA – Mesto Hnúšťa chce naďalej prevádzkovať svoju skládku odpadu a vybudovať jej tretiu etapu, potrebuje však na to partnera. V hre je vytvorenie spoločného podniku so spoločnosťou EBA, patriacou do portfólia firiem, ktoré združuje priemyselník Alexej Beljajev. Ten je okrem iného spolumajiteľom známej Tatravagónky Poprad a osobne sa zúčastnil májového zasadnutia hnúšťanského mestského zastupiteľstva (MsZ), kde prezentoval niektoré zámery.
„Pre mňa je to jeden štandardný projekt, o ktorom si myslím, že ak ho budú riadiť rozumní ľudia a bude mať rozumných spoločníkov, tak by sa mohol podariť a v budúcnosti by mal priniesť na obidve strany nejakú energiu,“ povedal Beljajev. To, čo podľa vlastných slov vidí ako benefit pre EBA, je skutočnosť, že by mali skládku, kam by mohli umiestňovať bezpečný odpad z niektorých svojich ďalších projektov. „Časť tých našich materiálov vieme použiť ako prekladacie vrstvy na skládkach, keďže to robíme, samozrejme, aj na iných skládkach,“ dodal. Pre mesto vidí Beljajev prínos v tom, že obyvatelia budú mať dlhodobo zaistenú cenu za odpad.
Viaceré otázky prípadnej budúcej spolupráce už podľa neho pri rokovaniach s mestom vyriešili, otvorená je ale otázka základného imania a podielov mesta a EBA. „My by sme, samozrejme, chceli mať rozhodovaciu právomoc. Vy ste pre nás relatívne neznáma. Za polroka tu máte voľby a možno za päť mesiacov sa tu stretnem s úplne iným zoskupením ľudí, ktoré možno bude mať iné názory, iné myšlienky a budeme možno stáť pred problémami, o ktorých dnes ani netušíme,“ vysvetlil Beljajev. Zároveň dodal, že mesto sa môže pozerať do účtovníctva spoločnej firmy, dosadiť tam svojho účtovníka a dohliadať aj na výberové konania.
Ako na zasadnutí Beljajev uviedol, EBA nie je pre nich z hľadiska obratu a zisku kľúčová firma, ale sú povinní sa o ňu starať a rozvíjať ju a aj sa k tomu tak stavajú. Spomenul tiež, že MsZ v Hnúšti je vôbec prvé mestské zastupiteľstvo, na ktorom sa zúčastnil.
Mesto nemá peniaze na vybudovanie tretej etapy skládky vo vlastnej réžii
Podľa primátora Hnúšte Romana Lebedu EBA ako potenciálny budúci partner súhlasila aj s tým, aby mesto malo väčšinu v prípadnom spoločnom podniku a cena za vývoz odpadu počas nasledujúcich desiatich rokov bola zvýšená iba o infláciu. EBA je podľa neho pripravená aj na ďalšie súvisiace investície v meste a vytvorenie určitého počtu pracovných miest.
Spomenul tiež, že v dnešných podmienkach už nie je možné, aby mesto prevádzkovalo skládku samo. „Projektová dokumentácia na vybudovanie tretej etapy skládky bude stáť dva až 2,5 milióna eur. K tomu prichádzajú ďalšie náklady. Napríklad dnes je už pri skládkovaní povinný kompaktor, ktorý stojí okolo 400 000 eur. Aj s počiatočnou investíciou, manažmentom, sa dostávame niekde na úroveň tri milióny eur, ktoré mesto Hnúšťa nemá kde zobrať. Existuje úverový strop samosprávy, ktorý je oveľa nižší, čiže Hnúšťa si taký uver nikdy nemôže zobrať. Neexistuje žiadna možnosť, aby sme do toho išli sami, nemáme na to peniaze,“ vysvetlil Lebeda.
Zdôraznil však, že mesto nechce skládku za žiadnych okolností predať, ale chce ísť do spomínaného spoločného podniku s ďalším investorom. „Naďalej by sme dostávali peniaze z Envirofondu za to, že skládka je na našom území. To znamená štyri eurá za jednu tonu. Máme analýzu, že by sme za najbližších 15 – 20 rokov za to mali dostať do mestského rozpočtu približne 700 000 eur,“ konkretizoval primátor.
Podľa poslankyne Miroslavy Vargovej však k tejto téme doposiaľ nebola dostatočná diskusia. „Ja osobne nie som presvedčená ani o jednom z tých riešení. Ani o vlastnej réžii, aj z toho dôvodu, že Technické služby mesta (TSM) absolútne nedokázali so skládkou hospodáriť. Zároveň nie som presvedčená ani o správnosti tohto riešenia a nepresvedčila ma ani návšteva pána Beljajeva,“ uviedla poslankyňa s tým, že potrebuje viac času na naštudovanie analýz.
Ak by všetko šlo bez problémov, tretia etapa skládky by sa mohla teoreticky začať stavať v zime, alebo začiatkom roka 2023. Po spustení prevádzky skládky, čo od začiatku jej výstavby zaberie istý čas, by potom mala fungovať zhruba 15 rokov. Súčasťou tretej etapy by bolo aj dotrieďovanie odpadu tak, aby ho priamo na skládke skončilo čo najmenej.
Rokovania o budúcnosti skládky v Hnúšti majú ďalej pokračovať. Výsledkom by teda mohol byť spoločný podnik mesta a EBA, spoločnosť sa však nebráni ani vytvoreniu vlastného podniku, pričom mesto by iba prenajímalo pozemky. „Najhoršie riešenie by bolo, keby sme nemali žiadnu skládku, odpad sme vozili do iných miest a platili za jeho prevoz a uskladnenie strašné peniaze,“ zakončil Lebeda.
Na uzavretie druhej etapy skládky si Hnúšťa zoberie úver
Okrem prípadného vybudovania a sprevádzkovania tretej etapy skládky je potrebné uzavrieť jej zaplnenú druhú etapu. To bude podľa vedúcej finančného oddelenia Mestského úradu Hnúšťa Kataríny Trnavskej stáť približne 520 000 eur. Mesto si na to berie úver zo Slovenskej sporiteľne vo výške 580 000 eur, ktorého vzatie poslanci odsúhlasili tiež na májovom zasadnutí. Splácať ho bude samospráva sedem rokov a okrem uzavretia skládky pôjde aj na dofinancovanie rekonštrukcie Petrivaldského vily.
Primátor doplnil, že ide o problém, ktorý treba vyriešiť. „Každým dňom sa modlím, nech sa to už začne zatvárať, lebo za každým víkendom, keď prichádzam v pondelok do úradu, sa pýtam, či nehorela skládka,“ podotkol. Ako ho doplnil Pavel Polčáni z TSM, na skládke horelo napríklad deň pred zasadnutím MsZ, teda v pondelok 30. mája.
Foto: ilustračné, Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.