RIMAVSKÁ SOBOTA – V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov, v ktorých boli urny.
V roku 2019 bola realizovaná adaptácia meštianskeho domu na Ulici Š. M. Daxnera 34 na cirkevnú základnú školu. V súvislosti s adaptáciou objektu bolo pristavané ďalšie krídlo budovy. Počas výkopových prác pre základy objektu bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých 18 žiarových hrobov.
Rovnako v tom istom roku bola k jestvujúcej budove kongresového centra Csillagház (Ulica Š. M. Daxnera 36) pristavaná krytá terasa. Počas výkopových prác pre základy terasy bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých ďalších 7 žiarových hrobových celkov. Do súčasnosti bolo odkrytých spolu 78 žiarových hrobov (53 v roku 2016 výskumom L. Luštíkovej z AÚ SAV v Nitre a 25 v roku 2019 A. Botošom).
„Obsah hrobu bol najčastejšie tvorený urnou (popolnica), ktorú predstavovala najčastejšie amfora s jednoduchou alebo profilovanou miskou. Počet bronzovej industrie objavený v hroboch bol relatívne nízky. Objavené boli fragmenty bronzových náramkov a ihlíc,“ uviedol archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) Alexander Botoš s tým, že hrobové celky odkryté na Ul. Š. M. Daxnera 34 – 36 môžeme chronologicky zaradiť do najstaršej až staršej fázy pilinskej kultúry.
Rozsah pohrebiska na základe súčasného stavu bádania podľa neho nie je známy, predpokladá, že na parcelách Ul. Š. M. Daxnera 34 a 36 bol odkrytý severný až severovýchodný okraj pohrebiska, s tým že ďalšie hrobové celky a urny je možné predpokladať predovšetkým na vnútroblokových parcelách (záhradách) domov orientovaných východným až juhovýchodným smerom od skúmanej plochy.
„Na základe doterajších znalostí o nekropolách pilinskej a kyjatickej (Radzovce 1334 hrobov, Tornaľa 226, Kyjatice 192 odkrytých hrobov) kultúry môžeme oprávnene predpokladať, že k tak významnému sídlisku nadregionálneho významu, akým bolo územie mesta Rimavská Sobota v mladšej a neskorej dobe bronzovej, muselo prináležať aj pohrebisko, na ktorom mohli byť uložené kremačné pozostatky niekoľkých stovák až tisícov mŕtvych. Je však otázne, čo sa nám z tohto pohrebiska zachovalo až do súčasnosti, nakoľko je situované v husto zastavanej mestskej časti,“ zakončil Botoš.
Zdroj a foto: tlačová správa GMM
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.