V aktuálnom rozhovore s primátor Fiľakova Attila Agócs hovorí, ako hodnotí minulý rok, čo mesto čaká v roku 2023 či ako neprepadnúť v náročných časoch pesimizmu.
Spomeňme si na náš minuloročný rozhovor o tom, aké plány máte na rok 2022. S akými dojmami ste napokon rok uzatvárali?
Posledné dva roky ma naučili jednu vec. Keď je krízové obdobie, tak situácie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť strašné a neriešiteľné, sa napokon nejako utrasú a život ide ďalej. Už tretí rok začíname s myšlienkami, že všetko sa zrúti a všetko bude katastrofálne. Napriek tomu sme tu, nezavreli sme inštitúcie, nejako napredujeme a rozvíjame sa. To je pre mňa poučením z uplynulých rokov.
V uplynulom roku sme spolu bilancovali rok 2021, ktorý bol ešte stále poznačený covidom a zásadne ovplyvnil náš život i ekonomiku. Nepredstaviteľné pre nás bolo, že u susedov vypukne krvavá vojna. Ako ovplyvnil konflikt život Fiľakova?
Z objektívneho hľadiska to najviac ovplyvnilo ceny energií, ktoré sú aj pre nás zásadné. Z lokálneho hľadiska je to príchod utečencov do nášho mesta. V prvých mesiacoch možno vyvolali rozporuplné dojmy, ľudia boli prekvapení, niektorí ich súdili a mali nevhodné komentáre.
Dnes uplynul takmer rok, vyše 30 z nich tu stále žije s nami, zaradili sa do bežného života a ľudia si na to zvykli. Vojna je veľká tragédia, prvýkrát sme si za našich životov mohli zažiť, čo je to stretnúť sa s ľuďmi, ktorí musia utekať pred bombami a ostreľovaním.
Dôležitým momentom minulého roka boli aj komunálne a župné voľby. Obhájili ste svoju pozíciu a máme aj nové zastupiteľstvo, v ktorom nechýba niekoľko nových tvárí. Ako zatiaľ hodnotíte spoluprácu?
Hoci je tu generačná výmena, je kontinuálna a veľký zlom nenastal. Predošlé skúsenosti sú v komunite poslancov prítomné. Viacerí sú úplne noví a v podobnej pozícii doteraz neboli, tí sa zatiaľ priúčajú.
Zatiaľ to vidím na hladký generačný prechod, žiadne revolúcie sa nekonajú. Z hľadiska plynulého chodu mesta je to pozitívne, pre tých, ktorí chceli väčšie zmeny zrejme až tak nie. My sa však musíme sústrediť na to, aby mesto a jeho inštitúcie boli funkčným celkom, čo je v tomto momente zabezpečené.
Spomínate si na niečo, čo ste mali v pláne presadiť alebo zrealizovať a nepodarilo sa vám to? Zostali ste z niečoho sklamaný?
Konkrétne za minulý rok si nespomínam, ale celkovo za minulé volebné obdobie boli dve veci, ktoré sa nám z celého programu nepodarilo zrealizovať. Prvým bolo nové oplotenie cintorína a druhým revitalizácia jazierka v parku.
Tu si musíme úprimne povedať, že sa nám to nepodarilo. Drvivú väčšinu toho, čo sme prisľúbili, sme však urobili, takže som vcelku spokojný. Dúfam, že budeme pokračovať v tomto duchu a uzavrieme ho podobne úspešne, aj keď je náročná doba.
Na rok 2022 sme vo vlaňajšom rozhovore spomenuli aj vybudovanie oplotenia parku a výstavbu novej výrobnej haly. Ako sú na tom tieto projekty?
Oplotenie sa nám odsunulo pre byrokratické „doťahovačky“ so železnicami. Na konci jesene sme však projekt odštartovali a po skončení zimy práce opäť spustíme a oplotenie dokončíme. Považujem to za dôležitý krok nielen z hľadiska ochrany verejného majetku a poriadku, ale aj z hľadiska úspory elektrickej energie.
Ak budeme park na noc zatvárať, čo robí prevažná väčšina miest s podobnými parkmi, nielenže zabezpečíme poriadok, ale budeme môcť v noci v tejto lokalite aj vypínať verejné osvetlenie, čo nám v tejto energetickej kríze ušetrí nemalé náklady. Revitalizáciu priemyselnej zóny začíname čochvíľa. Čakáme, kedy bude môcť realizátor stavby nastúpiť.
Energetická kríza je azda najskloňovanejším pojmom posledných mesiacov. Vieme už vyčísliť, ako zasiahne ekonomiku mesta?
Máme vysúťaženú elektriku na najbližšie dva roky za koncovú cenu vyššiu takmer trojnásobne oproti uplynulým dvom rokom. Len pre spresnenie, už sme mohli súťažiť len to, ktorý dodávateľ nám ponúkne služby za čo najnižšiu maržu. Samotná cena elektriky ako komodity sa odvíja od aktuálnej ceny na burze, to nevieme nijako ovplyvniť. Rátame ešte s výkyvmi obomi smermi.
Spoliehame sa na sľúbenú kompenzáciu zo strany vlády na najbližšie tri mesiace, pokiaľ by sme presiahli nejaké stanovené limity. Napriek tomu je to výrazná záťaž pre mesto a boli sme nútení zužovať plánované investície či výdavky na ďalšie projektové dokumentácie. Doteraz zazmluvnené projekty by sme však zrealizovať chceli. Šetriť budeme musieť aj na bežnom chode mesta. Doslova budeme musieť sledovať, koľko kúrime, koľko svietime, odkiaľ objednáme papier a podobne.
Hodnotíte to tak, že vás čaká najťažší rok vašej kariéry?
Určite bude náročný. Neviem, či najťažší, ale rozhodne iný. Vždy sme si koncom roka povedali, že príde najťažší rok a ukázalo sa, že stále to môže byť aj horšie. Musíme to ustáť.
Niekde vnútorne ma upokojuje pocit, že nech už tu bude vláda akákoľvek, nemôže nechať padnúť samosprávy na kolená. Vyše 4000 našich kompetencií nemá kto za nás zabezpečiť. Keby došlo systémovo k najhoršiemu, štát musí zasiahnuť, musí tu byť záchranná sieť.
V spoločnosti je pochmúrna nálada. Ľudia s nostalgiou spomínajú na „predcovidové“ časy, z budúcnosti sú frustrovaní a neistí. Kde nachádzate vy útechu, pozitívnu energiu, chuť ísť ďalej a ťažké časy ustáť?
V prvom rade v rodine. Odreagovať sa snažím aj športom, aj keď nie s veľkými výkonmi (smiech). Veľa čítam a vzdelávam sa, aby som sa cez to, čo prečítam, vedel v iných súvislostiach pozerať na svet a udalosti okolo nás. Aby som nepodliehal tlaku, že všetko je zlé a smeruje k zániku.
Viete nejako povzbudiť aj našich čitateľov? Čo by ste im odkázali?
Každý deň sa na nás valia ďalšie a ďalšie negatívne správy, čo nám reálne negatívne ovplyvňuje kvalitu života. Podľahnúť beznádeji je však to najhoršie, čo môžeme urobiť. Vždy máme okolo seba aspoň niekoľko dobrých ľudí, na všetko sa nájde riešenie.
Hoci sa na najbližšie rok – dva možno budeme musieť uskromniť, pričom sme boli zvyknutí na lepšie. Ale nie je to koniec sveta, iba dočasný stav. Všetko zlé raz pominie.
Zdroj: Klaudia Mikuš Kovácsová/Mesto Fiľakovo, Foto: archív Attila Agócs
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.