RIMAVSKÁ SOBOTA. Pamiatka, ktorá stáročia chátrala, by sa mohla stať jedným z turistických lákadiel Rimavskej Soboty. Mesto podniklo prvé kroky na vyhlásenie tureckého hradu Sobôtka za kultúrnu pamiatku.
Osud tureckého hradu, ktorý sa nachádza v rimavskosobotskej časti Sobôtka, mapujeme na našom portáli niekoľko rokov. Mesto nám prostredníctvom Petra Slováka z oddelenia riadenia projektov deklarovalo záujem o jeho záchranu naposledy v minulom roku.
„V prvej fáze by šlo o georadarový prieskum tej časti hradu, ktorá je viditeľná, teda hlavne jeden z bastiónov. Cieľom je lokalitu revitalizovať, vykonať archeologický prieskum a zakonzervovať to, čo sa nájde. Samozrejme, všetko v súlade s pamiatkovým úradom,“ ozrejmil v tom čase Slovák pre Sobotnik.sk s tým, že mesto už v tom čase hľadalo možnosti financovania z európskych fondov. Jeho slová na jednom z ďalších zasadnutí zastupiteľstva potvrdil aj viceprimátor Jozef Tóth. „Najprv bude spravený archeologický prieskum a potom by to malo byť turistickým lákadlom,“ podotkol s tým, že neďaleko lokality povedie v budúcnosti aj cyklocesta do Hrachova.
O tom, že nešlo o prázdne slová a samospráva skutočne vo veci koná, najnovšie informovala Eva Muráriková z odboru rozvoja mesta na júnovom zasadnutí zastupiteľstva. „Mesto má záujem sprístupniť bývalý turecký hrad ako atrakciu mesta. Najprv musíme vyriešiť zameranie celej zrúcaniny a tiež majetkovoprávne vysporiadanie. Do tohto územia zasahuje aj povodie, kde vlastníkom je Slovenská republika. Zatiaľ sme dostali stanovisko, že by súhlasili s tým, aby sa to nazývalo kultúrnou pamiatkou. Zároveň sme oslovili aj pamiatkový úrad, aby zaradili zrúcaninu medzi pamiatky Slovenskej republiky. Administratívny proces sa už rieši, keď budeme vedieť, ako ďalej, budú nasledovať ďalšie aktivity,“ objasnila.
Hrad v Sobôtke pochádza z roku 1554. Keď osmanskí Turci dobyli a usídlili sa na hrade Fiľakovo, tamojší beg Mehmed dal postaviť vodný hrad na Sôbotke ako strážnu pevnôstku, možno aj sídlo tureckej územnosprávnej jednotky, tzv. náhije (niečo ako dnešný okres). „Nevieme, kde presne bolo sídlo, ale sú historické správy o sobotskej náhiji. Či mala sídlo na hrade, alebo niekde inde, sa nevie,“ informoval náš portál v minulosti archeológ Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš.
Hrad sa tak podľa jeho slov stal najsevernejšie situovaným tureckým opevnením, ktoré vybudovali samotní Turci a nezískali ho obsadením či dobytím. Zaujímavosťou je, že podľa niektorých zdrojov na mieste hradu ešte predtým, v 15. storočí, vraj stál opevnený tábor, ktorý dal vybudovať Ján Jiskra z Brandýsa. „Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tam stál starší stredoveký hrad alebo pevnosť. Ja osobne som skeptický voči tomu, že tam stál pred postavením tureckého hradu jiskrovský tábor. Archeologický materiál, získaný z hradu, je novovekého charakteru, dá sa zaradiť do 16.-17. storočia. Ale nevylučujem, že pri prípadnom výskume sa môže objaviť aj niečo staršie,“ ozrejmil Botoš.
V hradnom areáli boli v minulosti realizované iba dva čiastočné archeologické výskumy, prvý v roku 1969 Zoltánom Drenkom a o desať rokov neskôr Istvánom Kovácsom. Komplexne však zatiaľ hrad preskúmaný nebol. Širší archeologický výskum, ktorý by mal byť súčasťou zámeru mesta, by tak mohol odkryť viac historických zaujímavostí súvisiacich s hradom.
„Z hradu okrem jedného bastiónu a torza podzemného objektu – pivnice v súčasnosti nepoznáme prakticky nič iné. Mali by byť dokopy štyri, tento viditeľný je zrejme juhovýchodný. Pôdorys hradu by mal byť štvorcový, alebo obdĺžnikový, v rohoch so spomínanými bastiónmi,“ objasnil Botoš.
Ak chcete turecký hrad Sobôtka navštíviť, ideálny čas je na jar, alebo v zime, keď jeho zvyšky nezakrýva zeleň. Vodohospodári navyše na celom brehu povypiľovali dreviny, čím sa stal prístupnejším. Dostať sa k hradu dá po brehu Rimavy buď priamo od R. Soboty, prípadne od mosta smerom na bývalé ZŤS. Treťou možnosťou je prísť k hradu po okraji poľa od prevádzky Osma.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.