HNÚŠŤA. Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti má za sebou svoj posledný školský rok. Nových gymnazistov už neprivíta. Otázkou ostáva ďalšie využitie budovy, v ktorej doposiaľ gymnázium sídlilo. Samospráva aj kraj (VÚC/BBSK), ktorý je majiteľom budovy, sa zhodujú v tom, že ju schátrať nenechajú. Na jej konkrétnej budúcnosti sa však zatiaľ nedohodli.
Tému budúcnosti budovy, v ktorej do tohto roka sídlilo gymnázium, otvoril na júnovom zasadnutí zastupiteľstva viceprimátor Michal Bagačka. Poslancov informoval, že je v kontakte s VÚC a spoločne uvažujú o jej ďalšom využití.
Zatiaľ nie je rozhodnuté
„Prebehlo niekoľko rokovaní aj s VÚC a aj my sme sa neformálne rozprávali. Zisťoval som aj približné náklady na prevádzku gymnázia. V minulom roku sa to pohybovalo do 40-tisíc len na energie,“ načrtol viceprimátor s tým, že VÚC má záujem budovu dať do dlhodobého prenájmu.
„Bol zámysel, že pokiaľ by to eventuálne mesto zobralo, tak potrebujeme budovu naplniť. Boli návrhy ako centrum voľného času (CVČ), prípadne základná umelecká škola. CVČ by bolo jednoduchšie, na druhej strane si vlastne zoberieme z jedného vrecka do druhého, pretože teraz sú v priestoroch bytového podniku a tam platia nájom. Priestory v spodnej časti gymnázia sú oveľa veľkorysejšie ako horné a okrem toho, že sú tam triedy, ktoré sú aj vybavené, tak hneď vedľa je aj telocvičňa a ihrisko s umelou trávou. Základná škola má vedľa vonkajšie posedenie. Z hľadiska kvality by centrum voľného času presťahovaním získalo,“ vyjadril sa s tým, že so základnou školou by to bolo komplikovanejšie. Budovu by museli podľa jeho slov prispôsobiť svojim potrebám za približne 20-tisíc eur.
Ako ďalej pokračoval, doterajšia riaditeľka Blažena Hrušková prevzala iniciatívu a založila občianske združenie, ktoré podalo žiadosť o prevádzkovanie budovy na VÚC. „Má mať nejaké predbežné dohody s Univerzitou Mateja Bela na univerzitu 3. veku, poprípade by to využívali na nejaké kurzy… Keďže sa nejedná o osobu, ktorá je neznáma a nevie o škole nič, ale pôsobila tam roky rokúce, pozná tú budovu a trúfa si na to, tak ju treba podporiť. Ja osobne by som ju v tomto podporil, aj keď to bude veľmi ťažké. My, ako mesto, by sme jej mohli pomôcť v rámci tých spodných priestorov, telocvične čo sa týka základnej školy a športových klubov,“ vyjadril sa Bagačka na zasadnutí.
Dodal, že pokiaľ by sa ciele združenia nenaplnili, mohlo by sa o prevádzkovanie budovy uchádzať mesto. Budovu by podľa jeho informácií chcelo združenie začať prevádzkovať už od októbra.
Poslanci na informácie viceprimátora reagovali rozpačito. Vyjadrili sa, že riaditeľku v jej úsilí podporujú, ale považujú jej ciele za nepremyslené a nerealistické. Tiež neboli naklonení myšlienke investovať do cudzieho majetku 20-tisíc eur, aby sa tam mohla presťahovať ZUŠ. Chcú si počkať na konkrétnejšie informácie a podklady.
Podľa stanoviska BBSK je aktuálne téma najbližšej budúcnosti budovy otvorená. „Zatiaľ o ďalšom využití budovy bývalého gymnázia v Hnúšti nie je rozhodnuté. Prvým krokom je vyhlásenie tohto majetku za prebytočný, aby s ním kraj mohol následne nakladať v zmysle schválenej Stratégie nakladania s nevyužívaným a prebytočným nehnuteľným majetkom,“ ozrejmila vedúca oddelenia komunikácie BBSK Lenka Štepáneková s tým, že schvaľovať by to mali krajskí poslanci na septembrovom rokovaní zastupiteľstva.
„Metodika nakladania s nevyužívaným a prebytočným nehnuteľným majetkom BBSK je v zmysle Stratégie nastavená ako procesný postup, ktorý ako sled krokov systematicky hľadá vhodné alternatívy využitia nevyužívaného majetku tak, aby bola prioritne zachovaná jeho celospoločenská funkcia. Metodika je nastavená tak, aby nové riešenie nakladania s opustenými budovami čo najviac zodpovedalo miestnym potrebám.“
Podľa Štepánekovej zatiaľ s predajom budovy kraj nepočíta. „Odpredaj majetku tretím osobám na súkromné účely musí byť krokom posledným, nevyhnutným, v situácie, kedy už tento majetok nemá potenciál na napĺňanie verejných potrieb. Stále teda platí, že ambíciou BBSK je nájsť budove verejnoprospešné využitie,“ uzavrela.
História školy
Dejiny Gymnázia Mateja Hrebendu siahajú do roku 1933.Vtedy vznikla v meste štátna meštianska škola, ktorá bola predchodcom gymnázia. Neskôr bola premenovaná na jedenásťročnú strednú školu a strednú všeobecnevzdelávavaciu školu. Prvé gymnaziálne triedy boli zriadené v roku 1969.
Terajšiu budovu gymnázia začali stavať v roku 1942 a dokončili ju o štyri roky pozdejšie. Na svoju dobu bola nadštandardne vybavená. V roku 1949 bola pri škole otvorená aj školská jedáleň.
V roku 1996 ministerstvo školstva pri príležitosti 200. výročia narodenia Mateja Hrebendu prepožičalo škole čestný názov Gymnázium Mateja Hrebendu. Tento národovec prežil veľkú časť života v dedine Hačava, ktorá je dnes miestnou časťou Hnúšte.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.