RIMAVSKÁ SOBOTA: Predmetom mesiaca september sú románske plevové tehly

RIMAVSKÁ SOBOTA – Predmetom mesiaca september sú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote románske plevové tehly. Informoval o tom archeológ múzea Alexander Botoš.

„Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.,“ ozrejmil Botoš.

Dodal, že do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj  maďarčina odvodila termín tehla/tégla.

„Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry,“ pokračoval Botoš.

Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby, špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na južnom Slovensku.

V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. „Plevovky boli používané približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v  hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál,“ povedal Botoš.

V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené románske plevové tehly objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického kostola v Žípe. Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.

Foto: Sobotnik.sk