RIMAVSKÁ SOBOTA – Predmetom mesiaca september sú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote románske plevové tehly. Informoval o tom archeológ múzea Alexander Botoš.
„Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.,“ ozrejmil Botoš.
Dodal, že do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
„Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry,“ pokračoval Botoš.
Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby, špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na južnom Slovensku.
V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. „Plevovky boli používané približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál,“ povedal Botoš.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené románske plevové tehly objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického kostola v Žípe. Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.
Foto: Sobotnik.sk
Výtvarníčka Šarlota Bottová bude mať novú autorskú výstavu. Jej názov je Melódia rómskej duše a…
Skupina Agel môže prevziať Nemocnicu s poliklinikou v Lučenci. Odsúhlasil jej to Protimonopolný úrad SR,…
Milovníkov vojenskej histórie čaká 19. septembra skutočná lahôdka. Bude ňou komentovaná prehliadka náučného chodníka Bojisko…
Banícke tradície sú v Rožňave stále živé. Najvýznamnejším podujatím je Deň baníkov, ktorý si tam…
Jedna osoba zomrela a druhá utrpela ťažké zranenia pri nehode, ku ktorej došlo v nedeľu…
Banícke múzeum patrí medzi výnimočné inštitúcie. Založené bolo v r. 1902 a je najstarším múzeom…