RIMAVSKÁ SOBOTA – Predmetom mesiaca september sú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote románske plevové tehly. Informoval o tom archeológ múzea Alexander Botoš.
„Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.,“ ozrejmil Botoš.
Dodal, že do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
„Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry,“ pokračoval Botoš.
Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby, špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na južnom Slovensku.
V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. „Plevovky boli používané približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál,“ povedal Botoš.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené románske plevové tehly objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického kostola v Žípe. Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.
Foto: Sobotnik.sk
Novú techniku a vybavenie získalo mesto Rožňava vďaka dotácii 350 000 eur od Ministerstva životného…
Mesto Brezno má novú infraštruktúru pre cyklistov, ktorá má potenciál stať sa turistickou atrakciou. Je…
Začiatkom júna 2026 bolo v Divíne (okres Lučenec otvorené nové turistické informačné centrum (TIC). Jeho…
Lehota nad Rimavicou opäť vo veľkom štýle oslávila svoj Kultúrno-športový deň. Nechýbal bohatý program a…
Hoci je monumentálny kostol v Štítniku pre rekonštrukciu aktuálne verejnosti neprístupný, turisti aj tak môžu…
Minerálna voda Gemerka, ktorá sa plní v závode v Tornali, je mimoriadne obľúbená na susednom…