Po Muránskej planine čaká zonácia aj Slovenský kras

SLOVENSKÝ KRAS – Správa národného parku v pondelok 11. septembra 2023 predstavila verejnosti návrh zonácie Slovenského krasu, ktorého jedinečné jaskyne sú na zozname UNESCO. Zonácia zabezpečí, že v najprísnejšie chránenom režime bude podľa návrhu 8500 hektárov.

Vďaka tomu by sa mala zaistiť adekvátna ochrana tých najvzácnejších lokalít, ktoré národný park chráni. Zvyšok územia zaradí zonácia dominantne do tretieho stupňa ochrany. K navýšeniu najprísnejšej ochrany dôjde na štátnych pozemkoch. Celková rozloha národného parku bude po zonácii predstavovať viac ako 35 000 hektárov.

„Národný park Slovenský kras je jedinečným prírodným úkazom. Chráni cez 1350 jaskýň a priepastí, predstavuje domov vzácnych živočíchov a rastlín. Hodnotu územia nakoniec potvrdili aj medzinárodné inštitúcie,“ povedal Milan Olekšák, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras.

Podľa jeho slov predstavuje Slovenský kras historicky prvé územie na Slovensku, ktoré bolo zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra. Následne boli jaskyne NP Slovenský kras zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Samotná Jaskyňa Domica bola zaradená do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy.

„Slovenský kras patrí na mapu najvzácnejších lokalít v Európe. Zonácia však neslúži len na ochranu prírodného dedičstva. Predstavuje nevyhnutný základ na rozvoj národného parku, ktorý môže byť jedným z pilierov udržateľného ekonomického rastu aj v celom regióne,“ pokračujeMilan Olekšák.

Príklady, keď sa dobre fungujúce národné parky postupne stali významným prínosom pre lokálne ekonomiky, nájdeme na Slovensku aj v zahraničí, dokonca aj blízkosti samotného Slovenského krasu. Národný park Slovenský raj, ktorý bol zazónovaný v roku 2016 je dnes príkladom spolupráce miestnych aktérov pre rozvoj cestovného ruchu.

Národný park Muránska planina len pred nedávnom predstavil pokroky pri plnení stratégie rozvoja udržateľného cestovného ruchu na spoločnej tlačovke dvoch ministerstiev a oblastnej organizácie cestovného ruchu. „Po období ťažkých rokovaní sa stávame čoraz podstatnejšou súčasťou plánov na rozvoj regiónu, prehlbuje sa spolupráca všetkých aktérov, rozbehli sa projekty, vznikajú nové priame aj nepriame príležitosti pre miestnych,“ doplnil Ján Šmídt, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina.

O ekonomických dopadoch fungujúcich národných parkov hovoria aj príklady zo zahraničia. Podľa štúdie nemeckých autorov z roku 2020 priniesol Národný park Šumava v roku 2019 priamo do regiónu 32 miliónov eur. Či už šlo o ubytovanie, gastrosektor, maloobchod či dopravu.

„Kým továreň sa môže zavrieť, skrachovať alebo sa odsťahovať inam, národný park regiónu nikto nezoberie. Obavami zo zonácie si prešli všetky národné parky. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, tak aj na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región,“ uzavrel Milan Olekšák.

Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Celkovo prebehlo 42 rokovaní počas ôsmich mesiacov. Ministerstvo životného prostredia plánuje zonáciu zaradiť na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.

Zdroj: tlačová správa Ministerstva životného prostredia SR