BETLIAR: Aktuálna výstava prezentuje 120 rokov múzea Františky Andrássyovej

BETLIAR – Už 120 rokov existuje na hrade Krásna Hôrka múzeum venované Františke Andrássyovej, manželke posledného mužského potomka mladšej vetvy rodu Andrássy, grófa Dionýza Andrássyho. Pri príležitosti výročia

„Múzeum otvorilo brány širokej verejnosti v roku 1904. Všetko sa začalo 26. októbra 1902 v nedeľu o deviatej večer v Mníchove vo vile Hubertus, kde zomrela ťažko chorá grófka, milovaná manželka Dionýza. Hodiny v tvare štvorlístka na jej nočnom stolíku zastavili a do dnes ukazujú deväť hodín. SIC SEPARAT AMARA MORS – Takto delí horká smrť,“ uviedla Sandra Petríková zo Slovenského národného múzea – Múzea Betliar.

Dodala, že gróf začal s budovaním pietneho múzea bezprostredne po smrti svojej manželky. „Už 16. februára 1903 vydala Gemersko-malohontská župa, na základe Dionýzovej žiadosti, rozhodnutie o zriadení múzea Františky na hrade Krásna Hôrka,“ konkretizovala Petríková.

Vo Františkinom múzeu zhromaždil gróf predmety, časť mobiliáru a väčšinu osobných vecí z ich viedenského sídla.

„Aj posteľ, tak ako bola vtedy, keď v nej nebohá naposledy vydýchla a šaty, topánky, kabelky, zápisníky, rukavičky či okuliare – všetky predmety, ktorých sa jej ruka dotkla a na ktorých spočinul jej pohľad previezli na hrad Krásna Hôrka, aby naveky oslavovali pamiatku ženy, ktorá do dejín vstúpila ako grófka Fanny Andrássy, ochrankyňa biednych, sirôt a vdov,“ pokračovala Petríková.

Na tejto výstave chcú podľa jej slov sprostredkovať zážitok, podobný tomu, aký mohli mať návštevníci múzea Františky Andrássyovej na začiatku 20. storočia. „Svojím spôsobom ide o jedinečný pokus vystaviť múzeum – teda ukázať princípy, na ktorých bolo vybudované niečo, čo v našich zemepisných šírkach nemá obdoby. Uvedomujeme si zdĺhavú rekonštrukciu hradu Krásna Hôrka, preto veríme, že táto výstava aspoň čiastočne nahradí zážitok z krásnych predmetov, ktoré z Krásnej Hôrky pochádzajú,“ zakončila Petríková.

Výstava je v betliarskom kaštieli sprístupnená od 9. decembra 2023. Jej autormi sú gróf Dionýz Andrássy (1835 – 1913), Jozef Mihalik (1860 – 1925), Štefan Sulyovszky (1950-1927), ďalej Július Barczi, Tímea Mátéová, Katarína Bányászová, Matúš Molnár.