LUČENEC. Židovské cintoríny, ktoré sa nachádzajú na Vajanského a Mocsáryho ulici v Lučenci, sú v dlhodobo zanedbanom stave. Upozornila na to poslankyňa mestského zastupiteľstva Rút Olšiaková na jedno z minuloročných zasadnutí mestského zastupiteľstva. Apelovala na to, aby nad nimi prevzalo správu mesto.

Dva židovské cintoríny

Jedným z podnetov, ktoré odzneli na októbrovom zasadnutí zastupiteľstva v Lučenci, bolo aj riešenie stavu židovských cintorínov v meste. „Je to skôr prosba, ktorú zopakujem aj teraz, či by mesto nemohlo vziať do správy židovský cintorín na Mocsáryho ulici. Nie je to veľký rozsah, ale je to pohrebisko. Využívame synagógu, chválime sa s ňou, toto patrí k tomu,“ apelovala Olšiaková.

Reagovala na ňu poslankyňa Andrea Moravčíková, ktorá objasnila, že mesto bude mať stretnutie s predstaviteľmi židovskej náboženskej obce ohľadne cintorína na Vajanského ulici. „Vyzerá to tak, že z vlastných prostriedkov budú chcieť niečo poriešiť na Vajanského ulici. Pripravme sa na to, že určite bude oslovené mesto, aby mu zverili do správy cintorín nielen na Vajanského, ale aj Mocsáryho ulici, z čoho nám potom budú vyplývať určité povinnosti,“ ozrejmila.

Primátorka Alexandra Pivková sa vyjadrila, že je k tejto otázke otvorená, ale správa cintorínov bude pre mesto finančnou záťažou. „So židovskou obcou vychádzame veľmi dobre a toto sme už mali rozpracované. Je to veľká zodpovednosť a dosť vysoké náklady. Ten starý cintorín je veľmi zanedbaný a keď sme ho aj chceli čistiť, každý išiel na vlastnú zodpovednosť. Nebránime sa tomu, ale ak by sme mali riešiť všetky neduhy v meste, zanedbané veci, ktoré nepatria mestu, musíme si veľmi dobre premyslieť, či na to máme zdroje a koľko.“

„Toto nie sú pozemky, sú to pohrebiská. Tak isto sme prevzali aj pohrebiská kalvínskej cirkvi,“ dodala Olšiaková a požiadala o možnosť zúčastniť sa na stretnutí aj pre poslancov.

Židovská obec v Lučenci

Ako sa uvádza na webovej stránke Židovskej obce na Slovensku, židovská komunita v Lučenci bola pred II. svetovou vojnou jednou z najväčších na južnom Slovensku. Medzi rokmi 1900 a 1940 žilo v meste okolo 2 000 židov. V júni 1944 však bola väčšina z nich deportovaná cez Balážske Ďarmoty do vyhladzovacieho tábora v Auschwitzi. Po vojne sa do Lučenca vrátilo iba približne 200 členov pôvodnej komunity.

V Lučenci sa nachádzajú dva cintoríny židovskej komunity. Prvý si na Mocsáryho ulici zriadila náboženská obec v roku 1823, kedy ešte dôsledne dodržiavala zákony ortodoxie. Medzi uhorskými židmi však vznikol na kongrese v Pešti v rokoch 1868 a 1869 rozkol a lučenská obec sa v roku 1870 pripojila k neologickému, liberálnejšiemu smeru.

Novší neologický cintorín sa nachádza na Vajanského ulici a nájdeme tu vyše 1 400 náhrobných kameňov. V rokoch 1909 až 1910 v ňom postavili i obradnú sieň s vysunutým portikom so štyrmi toskánskymi stĺpmi a tympanónom. Na cintoríne sa nachádza viacero hrobov významných osobností neologickej náboženskej obce, ktorí prispeli i k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Lučenca.

Medzi nimi sú i zakladatelia prvej smaltovne v Rakúsko-Uhorsku, Samuel Sternlicht a Filip Schein. Ich závod od roku 1884 vyrábal sporáky a kuchynský riad, ktoré vyvážal do Európy i Severnej Ameriky.

Sobotník.sk, zidianaslovensku.sk/Peter Werner – židovské cintoríny Novohradu