R. SOBOTA: Múzeum vystavuje Československý vojnový kríž

Československý vojnový kríž 1939. Foto: GMM R. Sobota

RIMAVSKÁ SOBOTA – Československý vojnový kríž z roku 1939 je aktuálnym predmetom mesiaca, ktorý do konca februára vystavuje Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Informoval o tom vedúci jeho oddelenia dokumentácie a správy zbierok Ján Aláč.

Československý vojnový kríž 1939 bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky dňa 20. decembra 1940. Bol udeľovaný za zásluhy v bojoch za oslobodenie Československa v období od roku 1939,“ priblížil Aláč.

Dodal, že ho mohli získať československí štátni príslušníci vo vlasti,  jednotlivci, ale i celé jednotky československej armády v zahraničí. Od roku 1948 bol udeľovaný tiež príslušníkom spojeneckých armád.

Udeľovaný bol za preukázaný vynikajúci a úspešný bojový alebo veliteľský čin, pri ktorom bol držiteľ vystavený nebezpečenstvu ohrozenia života alebo svoj život obetoval. Viaceré osobnosti, ktorým bolo toto vyznamenanie udelené, majú väzbu na priestor Gemera-Malohontu,“ vysvetlil vedúci.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Jeho držiteľom je napríklad generál a veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest, rodák z Revúcej. Dvakrát bol udelený Júliusovi Noskovi, rodákovi z Tisovca, náčelníkovi štábu Veliteľstva 1. česko-slovenskej armády na Slovensku. Jeho nositeľkou bola aj Kvetoslava Viestová, ktorá spolu s manželom Dušanom Viestom, rodákom z Revúcej a bratom generála Rudolfa Viesta, spoluzakladala a bola vedúcou osobnosťou odbojovej skupiny Flóra.

Udelený bol aj Ottovi Smikovi, ktorého rodinný pôvod je z Tisovca. Bol to najlepší slovenský stíhací pilot v RAF. Jeho nositeľom bol aj Ján Nálepka, jediný Slovák bojujúci v Sovietskom zväze, ktorý získal najvyššie vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu a ktorého meno niesli v minulosti v Rimavskej Sobote vojenské kasárne,“ pokračoval Aláč.

Československý vojnový kríž 1939 bol udelený aj čatárovi v zálohe Jozefovi Ladislavovi Elznicovi 10. januára 1947. Jozef Ladislav Elznic sa narodil 30. septembra 1906 v Satu Mare v dnešnom Rumunsku, vtedy súčasti Rakúsko-Uhorska. Od 28. októbra 1944 do 15. marca 1945 bojoval ako člen 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorej veliteľom bol kapitán Alexej Semjonovič Jegorov. Múzeum má vo svojich zbierkach niekoľko predmetov, ktoré sa vzťahujú na jeho partizánsku činnosť, ako partizánske legitimácie, vyznamenania alebo časti odevov.

Foto: GMM R. Sobota

Pridaj komentár