VYŠNÝ SKÁLNIK – Ak nie je vyrobené zo skálnickej vody, tak to nie je pravé pivo Gemer, to vám potvrdí každý správny „pivkár“. To, že vodou zásobovala rimavskosobotský pivovar práve skálnická vyvieračka, vie v regióne okolo Rimavskej Soboty takmer každý, hlavne zo strednej a staršej generácie. Kde presne sa však táto vyvieračka nachádza a ako vyzerá?
Ak na túto otázku hľadáte odpoveď cez vyhľadávanie v Google, veľa sa nedozviete (aspoň my sme nemali šťastie). Na pár stránkach sa nachádza jednovetná informácia o prameni vyvieračka z ktorého čerpá vodu pivovar. Bohužiaľ, celé roky to nie je aktuálna informácia. Úspešnejší sme neboli ani na Facebooku. V minulosti sa tam dala nájsť jedna fotografia tejto zaujímavosti, aktuálne sme ju už ale nenašli. Rozhodli sme sa preto k vyvieračke zájsť a čo-to o nej aj zistiť.
Ľahký výlet
Základné inštrukcie nám poskytli domáci Vyšnoskálničania, pre ktorých, samozrejme, nie je skálnická vyvieračka ničím neznámym. Usmernenia zneli jasne – stačí ísť údolím potoka a nie príliš ďaleko v lese na pravej strane cesty vyvieračku určite nájdeme.
Naša malá púť sa začína pri budovách bývalého jednotného roľníckeho družstva vo Vyšnom Skálniku, kde sa dá odparkovať auto. Ďalej treba ísť poľnou cestou, ktorá je v tomto čase dosť rozbahnená. Po asi dvesto metroch sa cesta rozdvojuje. My podľa inštrukcií použijeme tú ľavú, ktorou sa dostávame na lúky nad Vyšným Skálnikom.
Ani tou druhou odbočkou by sme však nezablúdili, pretože vedie k dvom budovám, ktoré miestni tiež považujú za súčasť vyvieračky. Ide o pôvodný dom vodára, resp. človeka, ktorý v minulosti na vyvieračku dohliadal. Pri dome je i akási hospodárska či v minulosti možno prevádzková budova, situovaná priamo pri potoku s haťou. Keď sme boli pri vyvieračke prvýkrát pred štyrmi rokmi, ešte mala asi tretinu strechy, teraz je však úplne preborená.
Druhá stavba, samotný dom, zatiaľ stojí, ale od ideálneho stavu má ďaleko. Obyvatelia V. Skálnika nám povedali, že obidve budovy aj s priľahlými pozemkami kúpila súkromná osoba z Hrnčiarskej Vsi, čo potvrdzuje aj katastrálna mapa. Hoci pozemok nie je oplotený a náhodný návštevník ani nemôže vedieť, že ide o súkromný majetok, rešpektovali sme vlastnícke práva a dom sme si odfotili len od cesty. Tam sa nachádza aj akási vodovodná šachta spoločnosti Veolia.
Cesta peknou dolinou
Pokračujeme poľnou cestou a čochvíľa sa dostávame k lesu. Podľa mapy je naľavo vrch Pliešovo a cesta, ktorá sa mení na lesnú, pokračuje pekným údolím Drieňovej doliny. Nie je príliš kam zablúdiť a pomôckou je i modrá turistická značka, ktorá vedie ďalej cez samotu Boľfovo až do Lukovíšť. Pred štyrmi rokmi sme si pri návšteve tohto miesta poznačili, že modré značenie by už potrebovalo obnovu, ale teraz musíme „značkárov“ pochváliť, pretože bolo nanovo natreté.
Pokračujeme Drieňovou dolinou a v tomto prípade doslova platí, že aj cesta je cieľ, pretože vedie krásnou prírodou popri potoku, ktorý sa tiež volá Vyvieračka. Je pekne čistý, keďže na jeho hornom toku sa už nenachádzajú žiadne obydlia. Je to príjemná zmena oproti iným miestam. Slováci, aj keď sa na internete dokážu rozplývať nad krásami svojej krajiny, totiž nemajú vôbec žiadny problém znečisťovať ju odpadkami. V nejednej rieke či potoku nájdeme až neuveriteľné množstvo smetí. Tu to, našťastie, neplatí.
Lesom ideme len niekoľko sto metrov a míňame dve kamenné prehradenia potoka, ktoré boli podľa všetkého vybudované v súvislosti s vyvieračkou. Dnes sú už sčasti rozpadnuté. Onedlho narazíme na informačnú tabuľu Veolie s upozornením, že sa nachádzame v ochrannom pásme vodného zdroja II. stupňa. Sme už priamo pri vyvieračke, ku ktorej vedie krátka odbočka napravo. Stačí len prebrodiť potok.
Hučiaci prameň
Samotná skálnická vyvieračka je vlastne malý oplotený areál na úpätí strmého kopca s výrazným portálom s modrými dverami a už ťažšie čitateľným nápisom „Prameň“. Za dverami počuť až za plot výrazný hukot padajúcej vody. Od vyvieračky vedie vývod, z ktorého prúdi voda vytvárajúca malý potôčik, ústiaci asi o sto metrov ďalej do samotného potoka Vyvieračka. Celý areál je ochranné vodárenské ochranné pásmo I. stupňa.
Pri prameni nachádzame ešte jednu zaujímavosť. Je ňou plechová informačná tabuľa, znázorňujúca nielen vyvieračku, ale aj vrchy v okolí. Dozvedáme sa z nej tiež, že výdatnosť prameňa je 23 litrov za sekundu (tento údaj nám neskôr potvrdil aj ďalší zdroj). Samotná tabuľa je doslova umelecké dielko – vrchy sú na nej znázornené drôtmi a je aj pekne vymaľovaná. Neznámy tvorca si na nej dal naozaj záležať.
Skálnická vyvieračka je zároveň naším malým tipom na nenáročný výlet, ktorý zvládnu aj rodiny s menšími deťmi. Odporúčame ale počkať si na menej daždivé obdobie roka. Inak ide o nenáročnú a časoko krátku túru prakticky po rovine. My sa k skálnickej vyvieračke čoskoro vrátime ešte v ďalšom článku, kde priblížime históriu tejto zaujímavosti.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.