RIMAVSKÉ BREZOVO – Unikátne gotické fresky sú hlavným dôvodom, pre ktorý 12 kostolov v Gemeri-Malohonte získalo Značku Európske dedičstvo. Jedna zaujímavú a trochu tajomnú má i kostol v Rimavskom Brezove.

Zatiaľ čo mnohé motívy týchto fresiek sú úplne jasné a zrozumiteľné, napríklad Posledný súd v chráme v Kyjaticiach či ladislavská legenda v Kraskove, niektoré pre nás zostávajú zahalené rúškom tajomstva. Zjednodušene povedané, nie je isté, čo nimi chcel autor vyjadriť.

Jednou z takýchto nástenných malieb je i ženská postava na stene kostola v Rimavskom Brezove. Jedna z pôvodných interpretácií bola, že ide o krčmárku riediacu víno ako zosobnenie hriechu a kritiku krčmárskeho remesla, spôsobujúceho biedu.

Možno to však bolo úplne inak, ako rád hovorieval známy historik Pavel Dvořák. Záhadnej rimavskobrezovskej nástennej maľbe sa v príspevku nového zborníka Colloquium biblicum venuje Janka Miháliková, zborová farárka tamojšieho Cirkevného zboru ECAV.

S láskavým dovolením autorky zverejňujeme jej príspevok v plnom znení:

Stredoveká nástenná maľba v Gotickom kostole v Rimavskom Brezove

Úvod

V rokoch 2012 až 2020 boli v Gotickom kostole v Rimavskom Brezove zrealizované reštaurátorský výskum a reštaurovanie stredovekých nástenných malieb na víťaznom oblúku a v lodi pôvodného kostola. V rámci tejto obnovy bola odkrytá a zreštaurovaná vzácna a zriedkavá maľba pochádzajúca z obdobia konsekrácie gotického kostola.

Nemnoho odborníkov sa podujalo k jej výkladu. V príspevku predstavíme tri dostupné interpretácie stredovekej nástennej maľby z pohľadu reštaurátora, historika a teologičky – autorky článku.

Stredoveká nástenná maľba v Gotickom kostole v Rimavskom Brezove

V západnej časti severnej steny lode Gotického kostola v Rimavskom Brezove sa nachádza samostatný výjav z prvej polovice 14. storočia. Podľa dokumentácie vykonaných reštaurátorských prác ide o alegorickú postavu ženy, ktorú obklopujú démoni (diabli) v rôznych pózach a veľkostiach. Žena je oblečená do mierne zvlnených dlhých šiat. Hlavu a čiastočne hruď má prekrytú bielou šatkou. Žena je zobrazená v naklonenej pozícii, v ktorej prelieva tekutinu z krčahu do pohára v podobe vázy.

Na jej ľavej ruke sa nachádza zviera s dlhými ušami, veľkými očami a s náznakom srsti. Pravdepodobne ide o zajaca. Jej pravú zdvihnutú ruku pridržiava diabol, ktorý sedí na veľkej peci alebo sude. Vpravo dole je zobrazený predmet pripomínajúci kotol, pri ktorom stoja dve mužské postavy. Tie sú odeté do bedrových bielych rúšok. Nad nimi sa nachádzajú dvaja letiaci diabli, ktorí držia dve nahé telá. Jeden z diablov má ešte v pravej ruke dlhý nôž alebo meč.¹

Pozadie, do ktorého je vložený ojedinelý výjav, je neutrálne. Je orámovaný iluzívnym jednoduchým rámom. Nástenná maľba bola odkrytá v roku 2016 reštaurátorom Miroslavom Janštom ako primárna maliarska vrstva. Súvisí teda s posvätením gotického kostola.²

Z ikonografického hľadiska ide o unikátny výjav porovnateľný s nástennou maľbou v Kostole sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch (okolo 1400).³ Postava ženy na ruke so zajacom, ktorého rýchly beh vyjadruje krátkosť ľudského bytia, pravdepodobne symbolizuje pominuteľnosť ľudského života.

Na ten „doliehajú strasti pozemského života reprezentovaného démonmi, drastickosť eschatologickej alegorickej scény boja o dušu.“⁴ Táto nástenná maľba bola v druhej polovici 14. storočia prekrytá Pašiovým cyklom.⁵

Popisu a interpretácií neobyčajnej stredovekej nástennej maľby v Rimavskom Brezove sa venuje aj historik a teoretik umenia Peter Megyeši vo svojom príspevku The Landlady from Hell (Hostinská z pekla).⁶ Ide o ženu v červených šatách s bielou kapucňou na hlave, ktorá prelieva tekutinu z keramického krčaha do inej nádoby.⁷ Žena je napadnutá démonickými bytosťami, z ktorých jeden je veľkosťou porovnateľný so ženou. Má blanité krídla, špicatý nos a uši, zubatý úsmev, vyplazený jazyk a prenikavý pohľad. Démonske stvorenie čupí na sude, do ktorého sa vyprázdňuje.⁸ Svojou rukou drží ženin lakeť, akoby sa jej snažil zabrániť naliať tekutinu.

Druhý tvor má zoomorfný vzhľad. Ide o vychudnuté štvornohé zviera s veľkými očami a dlhými špicatými ušami. Toto démonické stvorenie tiež útočí na ženu. Skočilo jej na ľavú ruku a približuje sa k jej tvári. Svoje ostré pazúry zarýva do ženinej paže. V pozadí scény môžeme vidieť ďalších dvoch démonov, ktorí mučia dve nahé ľudské postavy. Tie visia vo vzduchu. Pod týmito démonmi sú zobrazené ďalšie dve ľudské postavy oproti sebe nad kotlom alebo stolom. Presnú činnosť týchto dvoch postáv nie je možné identifikovať, nakoľko je maľba na tomto mieste poškodená.⁹

Kompozícia ženskej postavy napadnutej démonmi v kombinácií s dianím v pozadí evokuje pocit, že scéna obsahuje moralizujúci aspekt. Podľa Petra Megyešiho ženské postavy na stredovekých nástenných maľbách v Rimavskom Brezove i v Liptovských Sliačoch, ktoré držia nádoby a útočia na nich démoni v skutočnosti predstavujú špecifický motív hostinskej resp. krčmárky trpiacej v pekle. Na túto špecifickú kompozičnú tému upozornili Ján Dienstbier a Ondřej Faktor vo svojej štúdií obrazov Posledného súdu. Tá analyzuje aj zobrazenia postavy krčmárky v tomto konkrétnom kontexte.¹⁰

Autori tvrdia, že ikonografia zobrazenia Posledného súdu prešla od začiatku 14. storočia zmenou. Namiesto všeobecných postáv kacírov, násilníkov alebo cudzoložníc sa v pekle objavujú podvodní remeselníci a hostinské. Negatívne vykreslenie krčmárok je pravdepodobne jeden z prejavov mizogýnneho charakteru stredoveku. Zároveň vychádzalo aj z dobových presvedčení, ktoré považovali ženy za náchylnejšie na hriech. Zvýšená konzumácia alkoholu v tomto období súvisela s neresťou obžerstva, ale aj s nevhodným sexuálnym správaním. To neraz prekračovalo zásady kresťanskej morálky.¹¹

Porovnanie s podobnými obrazmi¹² umožňuje zrekonštruovať aj činnosť dvoch postáv v pravej dolnej časti maľby. Pravdepodobne ide o výjav zobrazenia dvoch gamblerov bojujúcich pri hre backgammon.¹³

Nástenné maľby krčmárok, ktoré sú trápené démonmi predstavujú moralizujúce obrazy. Ide o kritiku činností (opilstvo, obžerstvo, nevhodné sexuálne správanie), ktoré sú v priamo rozpore so základmi kresťanskej morálky. Rovnako dvaja gambleri, ktorých hazard vedie k agresívnemu správaniu. Všetko spomenuté človeku dláždi cestu do večného zatratenia.¹⁴

Tretia interpretácia vychádza z ikonografie zobrazenia cností, taktiež z komparácie s obdobnými dielami a z prieniku talianskeho maliarskeho vplyvu na dnešné územie Slovenska na začiatku 14. storočia. ¹⁵

Cnosti¹⁶ sú častým námetom vo výtvarnom umení už stáročia, počas ktorých prešli mnohými premenami. Korene náuky o cnostiach nachádzame už v učení antických filozofov, hlavne u Platóna. Ten považoval štyri kardinálne cnosti za jeden z predpokladov úspechu občianskej spoločnosti. Antické učenie o cnostiach neskôr prevzali kresťania. ¹⁷ Taktiež už v antike došlo ku zosobneniu cností. Tie nadobudli podobu žien. ¹⁸

Ženské postavy cností sú zobrazované s atribútmi teda s predmetmi, pomocou ktorých dokážeme v ikonografii identifikovať anonymné osoby. Žena na stredovekej nástennej maľbe v Rimavskom Brezove drží v rukách džbán a kalich (krčah) v postoji prelievania z jednej nádoby do druhej. Spomenuté atribúty ako aj činnosť prelievania tekutiny alebo riedenia vína s vodou sú v ikonografii typické práve pre cnosť Striedmosť, Miernosť (Temperantia).¹⁹

Úsudok, že na freske je zobrazená cnosť Striedmosť vychádza aj z komparácie s obdobnými dielami napr. od talianskych umelcov Giovanni Balduccio,²⁰ Francesca Pesellino, Antona Francesco dello Scheggia, Piera del Pollaiolo a Sandra Boticelliho.²¹ Tí použili rovnaké znázornenie cnosti Striedmosť t. j. ženy, ktorá prelieva tekutinu z jednej nádoby do druhej.

Žena teda symbolizuje striedmosť, miernosť, zdržanlivosť a sebakontrolu vo vzťahu napr. k jedlu, nápoju, pohlavnému životu. Samozrejme nejde o to, aby človek žil v kŕči, ale aby našiel správnu mieru. Vychádza to zo samotného slova „temperatio“ správny pomer, správna miera (etymologicky „tempo – miera“ ). ²²

Veľmi pekne tieto slová vystihuje Aristotelov pohľad na cnosť ako na „správny stred“. „…ako to vidíme na sile a zdraví, lebo prílišné telesné cvičenia takisto ničia silu ako nedostatočné a podobne nadmernosť v pití a jedení práve tak zničí zdravie ako podvýživa, kým správna miera ho dáva, zvyšuje a zachováva. Tak je to aj so striedmosťou a udatnosťou i s ostatnými cnosťami.

Kto sa totiž všetkému vyhýba a všetkého bojí a nič nepodniká, stáva sa zbabelým, kto sa vôbec ničoho nebojí, ale smelo kráča k všetkému, stáva sa ľahkomyseľným (hazardérom); rovnako ako sa ten, kto užíva každú rozkoš a nijakej sa nezrieka, stáva neviazaným; kto sa však všetkým rozkošiam vyhýba ako ľudia bez záujmu, stáva sa bezcitným. Teda striedmosť a udatnosť hynú nadbytkom i nedostatkom, zachovávajú sa však, keď sa držíme pravého stredu.“²³

Nájsť „správny stred“, správnu mieru môže človeka ochrániť pred neresťami²⁴ ako obžerstvo, opilstvo, žiadostivosť i hnev. Tie stoja v protiklade k striedmosti a nachádzame ich zobrazené aj na stredovekej nástennej maľbe. Obžerstvo a opilstvo v podobe exkrementov ²⁵ a tekutiny (víno). Symbolom žiadostivosti, sexuálnej túžby a zmyselnosti je vyobrazený zajac (králik).²⁶

Nakoniec hnev je zachytený pri dvoch (zápasiacich) mužoch, ktorých duše odnášajú diabli do večného zatratenia. Spolu s rozmerovo veľkým diablom (Lucifer) predstavujú zlo, ktoré útočí na človeka, na jeho striedmosť. V prípade, že človek zlyhá, bude to mať dosah aj na jeho večnosť. Nie nadarmo Písmo Sväté vyzýva človeka k cnostnému životu.²⁷

Úmyslom striedmosti nie je človeku zabraňovať prijímať pôžitky a všetko, čo je príjemné, ale upravovať ich používanie podľa zdravého rozumu. Určovať rovnováhu pri používaní Bohom stvorených dobier, či už v miernení jedenia, pitia a v zachovaní čistoty a cudnosti.

Striedmosťou sa vnáša disciplína a poriadok do používania týchto základných ľudských potrieb. Jej úlohou je chrániť človeka pred tým, aby sa nestal zvieraťom, ale dokázal si udržať kontrolu a vládu nad sebou. Cnosť striedmosť má svoje uplatnenie vo všetkých oblastiach ľudského života a napomáha celkovému dobru ľudskej osoby.²⁸

V zobrazení cnosti spolu s neresťami rozpoznávame vplyv talianskeho maliarstva. Predovšetkým v Taliansku totiž nachádzame na nástenných maľbách monumentálne zobrazenia postáv Cností a Nerestí.²⁹ Najznámejšie je Giottove di Bondone zobrazenie alegórie cností a nerestí v Padove (kaplnka Scrovegniovcov) z 13. storočia. ³⁰ Na začiatku 14. storočia bolo prijímanie talianskych podnetov v rámci strednej Európy a na území Uhorska veľmi intenzívne.³¹

Zobrazenie protikladov znásobovalo špecifickosť, osobitosť danej cnosti a neresti.³² V súvise teda so stredovekou nástennou maľbou v Gotickom kostole v Rimavskom Brezove ide o veľmi zriedkavo vyskytujúce sa zobrazenie cnosti a nerestí z prvej polovice 14. storočia ovplyvnené talianskym umením na území dnešného Slovenska.

Záver

Pominuteľnosť ľudského života, Krčmárka z pekla a cnosť Striedmosť – všetky tri interpretácie majú spoločný rámec, ktorým je eschatológia. Posledné veci človeka, medzi ktoré patria aj smrť a večné zatratenie. Pozemský život plný starostí, v ktorom prebieha boj o ľudskú dušu, je len dočasný. Pred smrťou nikto neunikne. Rovnako pred večným zatratením neujdú tí, ktorí žijú v rozpore s kresťanskou etikou.

Eschatológia sa neraz v ikonografii prelína aj s cyklom moralít cností a nerestí. V súvise s cnosťou Striedmosť ide o nájdenie správnej miery, s ktorou má človek používať Bohom stvorené dobrá so zreteľom na svoju večnosť. Stredoveká nástenná maľba v Gotickom kostole v Rimavskom Brezove je vzácnym svedectvom o šírení eschatologickej tematiky s poukazom na kresťanskú morálku v 14. storočí v Uhorsku.

ThDr. Janka Miháliková

Vysvetlivky

1 Miroslav Janšto a kol., Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác nástenných malieb v lodi Evanjelického kostola augsburského vyznania v Rimavského Brezove, Vidiná, 2020, 8.

2 Miroslav Janšto a kol., Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác nástenných malieb v lodi Evanjelického kostola augsburského vyznania v Rimavského Brezove, Vidiná, 2020, 8.

3 Rovnako ide o ženu v dlhých šatách  s prikrytou hlavou, ktorá prelieva tekutinu z jednej nádoby do druhej, pričom je obkolesená démonmi. Interpretácia tejto maľby nie je jednoznačná. Pokiaľ však ide o základný rámec ikonografie tejto nástennej maľby existuje tu určitá zhoda, že ide o moralitu alebo hriech, či neresť. Karel Stejskal hovorí o alegórii obžerstva z cyklu Siedmich hlavných hriechov. Karel Stejskal, Liptovské Sliače, In: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Eds. V. Dvořáková – J. Krása – K. Stejskal, Bratislava, Tatran, 1978, 143. Taktiež Katarína Biathová tvrdí, že ide o jednu zo Siedmich nerestí. Katarína Biathová, Maliarske prejavy stredovekého Liptova, Bratislava, Tatran, 1983, 20. S týmto záverom súhlasí aj Milan Togner. Milan Togner, Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Súčasný stav poznania (Addenda et corrigenda), Bratislava, Tatran, 1988, 92. Jozef Krása tvrdí, že maľba patrí do cyklu moralít. Jozef Krása, Levočské morality, In: Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Ed.M. Váross, Bratislava, Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1965, 246. Ivan Gerát vníma maľbu ako zobrazenie hriechu alebo neresti v podobe alegorickej postavy. Ivan Gérat, Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy, Bratislava, Veda, 2001, 276.

4 Miroslav Janšto a kol., Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác nástenných malieb v lodi Evanjelického kostola augsburského vyznania v Rimavského Brezove, Vidiná, 2020, 9.

5 Miroslav Janšto a kol., Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác nástenných malieb v lodi Evanjelického kostola augsburského vyznania v Rimavského Brezove, Vidiná, 2020, 9.

6 Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021, pp. 170-177.

7 Nádoby zobrazené na stredovej nástennej maľbe tvarom, farbou a výzdobou zodpovedajú gemerskej keramike, ktorá bola typická pre túto oblasť v 14. a 15. storočí. Alexander Botoš, Hrnčiarstvo na území Novohradu a Gemer – Malohontu v období stredoveku a včasného novoveku, In: Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, Ed. M. Šesták, M. Hradište, 2017, 51 – 60; Jozef Hoššo, Prehľad vývoja stredovej keramiky na Slovensku, In: Archaeologia historica, 8, 1983, 215 – 232.

8 Defekácia do suda sa často objavuje na obrazoch v pekle v súvislosti s potrestaním zatratených. Exkrementy sú v podstate produktom obžerstva, ktorého ďalším dôsledkom je zatratenie v pekle. Tam sú hriešnici potrestaní nápojmi s démonickými výkalmi. Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021, 175.

9 Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021,173.

10 Ondřej Faktor – Ján Dienstbier, Obrázky z pekla, Souvislosti několika vyobrazení Posledního soudu z počátku 14. století, In: Umění, 63, 2015, No. 6, 434 – 457.

11 Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021, 175.

12 Napr. nástenná maľba Peklo v kostole sv. Mikuláša v Boleticiach v Českej Republike z prvej štvrtiny 14. storočia. Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021, 175.

13 Backgammon je stará dosková hra pre dvoch hráčov. Pravdepodobne sa hrala už starovekom Egypte, Mezopotámií, či v Perzii. Britannica, The Editors of Encyclopaedia, „backgammon“, Encyclopedia Britannica, 1 May. 2023, URL: https://www.britannica.com/sports/backgammon [18.9.2023]

14 Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021,176.

15 Milan Togner, Nástenné maliarstvo na Slovensku: štruktúra umeleckého druhu, technika, funkcia a obsah, Ranogotické nástenné maľby, In: Dušan Buran, Gotika, Dejiny slovenského výtvarného umenia, Bratislava, Slovenská národná galéria a vyd. Slovart, 2003, 131.

16 Cnosť (gr. αρετη, areté, lat. virtus) je trvalá dispozícia konať dobro. Dáva možnosť človekovi robiť dobré skutky. Zároveň však aj odovzdať zo seba samého to najlepšie. Cnostný človek so všetkými duchovnými a zmyslovými silami smeruje k dobru. Ide za ním a volí si ho v konkrétnom počínaní. Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2020, 454.

Katolícka cirkev rozdeľuje cnosti na ľudské a božské (teologálne). Ľudské cnosti sú stále dispozície vôle a rozumu, ktoré usporadúvajú ľudské vášne, usmerňujú ľudské činy a riadia ľudské správanie podľa viery a rozumu. Zoskupujú sa okolo štyroch základných cností (lat. virtutes cardinales), ktorými sú: rozvážnosť, múdrosť (lat. prudentia), striedmosť, miernosť (lat. temperantia), mravná sila (lat. fortitudo) a spravodlivosť (lat. justitia). Zmienku o štyroch základných cnostiach nachádzame v apokryfnej knihe Múdrosť Šalamúnova v znení: „A ak niekto miluje spravodlivosť, jej úsilia znamenajú cnosti; lebo učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a mužnosti, nad ktoré niet nič užitočnejšie v živote človek.“ Apokryfy, Múdrosť Šalamúnova 8:7, Bratislava, Vesna, 1990, 166.

Teologálne (božské) cnosti sa vzťahujú na Pána Boha. Robia kresťanov schopnými žiť vo vzťahu so Svätou Trojicou. Pôvodcom, dôvodom a predmetom týchto cností je Boh, ktorého človek spoznáva vierou. V Neho dúfa a miluje pre Neho samého. Teologálne cnosti sú tri: viera, nádej, láska. Porov. 1 K 13:13; Biblia, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990, 165; Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2020, 454 – 462.

Protestanti neprijali katolícke učenie o cnostiach. V evanjelických kostoloch sú teda zobrazované výhradne božské cnosti: viera, nádej, láska. Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 60.

17 Napr. cirkevní otcovia: Gregor Veľký, Augustín, Ambróz, Hieronym; Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 59.

18 Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 59.

19 Je len samozrejmé, že cnosť Striedmosť môže byť znázorňovaná aj s inými atribútmi. Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 60, 62; Richard Stracke, The Iconography of the Virtues, Augusta University, 2020, https://www.christianiconography.info/virtues.html [16.09.2023]. V Novej zmluve sa táto cnosť nazýva aj „triezvosťou“ alebo „umiernenosťou“. Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2020, 456. Striedmosť je morálna cnosť, ktorá umierňuje príťažlivosť rozkoší. Zabezpečuje prevahu vôle nad pudmi. Udržiava ľudské túžby v medziach počestnosti. Striedmy človek zameriava svoje túžby na dobro. Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2020, 455. Striedmy človek dodržuje zdravú zdržanlivosť a nechodí „podľa žiadosti svojho srdca.“ Apokryfy, Sírach 5:2, Bratislava, Vesna, 1990, 194. V liste apoštola Pavla Títovi sme vyzývaní, aby „sme sa odriekali bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete. Biblia, List Títovi 2:12, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990, 205.

„Starší mužovia nech sú striezliví, čestní, mierni, zdraví vo viere, láske a trpezlivosti; podobne aj staršie ženy nech sú v správaní také, ako sa patrí na sväté, nie ohováračné, ani nie otrokyne mnohého vína, ale učiteľky dobra, aby poučovali mladé ženy, ako byť milými k svojim mužom a láskavými k deťom, miernymi, cudnými, domáckymi, dobrými, poddanými svojim mužom, aby slovo Božie nebolo vystavené rúhaniu. Podobne napomínaj aj mladších mužov, aby boli vo všetkom mierni.“ Biblia, List Títovi 2:2-6, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990, 205.

20 Giovanni Balduccio, Tomb of St. Peter Martyr: Detail, Virtues (1336 – 39), Portinari Chapel, Basilica of San´t Eustorgio, Milan, URL: https://www.christianiconography.info/Milan/santEustorgio/peterMartyrSarcophagus.virtuesFront.html [20.9.2023]

21 Gabriela Vigh Huszákné, Botticelli esztergomi freskója, Network kӧzӧsségek kӧzӧsségi oldala, 2013, URL: http://orokvaros.network.hu/blog/roma-kozossegi-oldala-hirei/botticelli-esztergomi-freskoja [20.9.2023]

22 Milan Bubák, Striedmosť (správna miera), In: UPeCe sv. Jozefa Freinademetza, URL: https://www.upc.uniba.sk/texty/15-striedmost-spravna-miera/ [20.9.2023]

23 Aristoteles, Etika Nikomachova, Bratislava, Kalligram, 2011, II, 2, 1104a, 15 – 27.

24 Protikladom cností sú neresti, ktoré sa opierajú o zmienky v liste Galatským 5: 19 – 21, v 1. liste Korintským 6: 9 – 10 a v liste Kolosenským 3: 5 – 9. Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 59. Neresti vznikajú opakovaním hriechov. Môžeme ich zoradiť podľa cností, s ktorými sú v kontraste, alebo ich môžeme dať do súvisu s hlavnými, smrteľnými hriechmi. Ide o pýchu, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť. Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2020, 466-467.

25 Peter Megyeši, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021, 175.

26 V Judaizme je králik považovaný za nečisté zviera. Negatívny pohľad na zajaca zostal prítomný aj pri stredovekých umelcoch. V ikonografii zajac nie je len symbolom vitality, znovuzrodenia a vzkriesenia, ale aj nespútanej sexuality a žiadostivosti. Marie Žúborová – Němcová: Encyklopédia kresťanského umenia, 11. URL: https://eku.informacie.sk/index.php/obsah/encyklopedia-krestanskeho-umenia [20.9.2023]

27 Novozmluvné texty vyzývajú človeka k cnostnému životu. „Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Biblia, 2. list Petra 1: 3 -8, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990, 224. „Ty však, človeče Boží,…snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru lásku, trpezlivosť, krotkosť.“ Biblia, 1. list Timoteovi 6:11, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990, 201. „Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné.“ Biblia, List Filipským 4:8,Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990,189.

28 V súčasnosti treba dávať pozor aj na miernosť pri používaní mobilov, počítačov, počítačových hier, atď. Ľubomír Stanček, Čnosti, Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spišské Podhradie, 2005, 132 – 134.

29 Douglas P. Lackey, Giotto in Padua: A new geography of the human soul, The Journal of Ethics, Vol 9, No. 3/4, 2005, 556.

30 Jan Royt, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021, 59.

31 Milan Togner, Nástenné maliarstvo na Slovensku: štruktúra umeleckého druhu, technika, funkcia a obsah, Ranogotické nástenné maľby, In: Dušan Buran, Gotika, Dejiny slovenského výtvarného umenia, Bratislava, Slovenská národná galéria a vyd. Slovart, 2003, 139.

32 André Chastel, Gioto, Praha, Odeon, 1990, 98. O boji cností s neresťami písal nielen Tertulián, ale aj Aurelius Prudentius Clemens vo svojom diele Psychomachia, ktoré inšpirovalo veľkou mierou náboženskú alegóriu v stredoveku. Chisholm, Hugh, ed., Prudentius Aurelius Clemens, Encyclopædia Britannica, 1911, Vol. 22, 11th ed., Cambridge University Press, 1911, 518.

Použitá literatúra

Apokryfy, Bratislava, Vesna, 1990.

Aristoteles, Etika Nikomachova, Bratislava, Kalligram, II, 2, 1104a, 2011.

Balduccio, Giovanni, Tomb of St. Peter Martyr: Detail, Virtues (1336 – 39), Portinari Chapel, Basilica of San´t Eustorgio, Milan, URL: https://www.christianiconography.info/Milan/santEustorgio/peterMartyrSarcophagus.virtuesFront.html.

Biblia, Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1990.

Biathová, Katarína, Maliarske prejavy stredovekého Liptova, Bratislava, Tatran, 1983.

Botoš, Alexander, Hrnčiarstvo na území Novohradu a Gemer – Malohontu v období stredoveku a včasného novoveku, In: Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, ed. M. Šesták, M. Hradište, 2017.

Britannica, The Editors of Encyclopaedia, „backgammon“, Encyclopedia Britannica, 1 May. 2023, URL: https://www.britannica.com/sports/backgammon.

Bubák, Milan, Striedmosť (správna miera), In: UPeCe sv. Jozefa Freinademetza, URL: https://www.upc.uniba.sk/texty/15-striedmost-spravna-miera/.

Faktor, Ondřej – Dienstbier, Ján, Obrázky z pekla, Souvislosti několika vyobrazení Posledního soudu z počátku 14. století, In: Umění, 63, No 6, 2015.

Gérat, Ivan, Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy, Bratislava, Veda, 2001.

Hoššo, Jozef, Prehľad vývoja stredovej keramiky na Slovensku, In: Archaeologia historica, 8, 1983.

Hugh, Chrisholm, ed., Prudentius Aurelius Clemens, Encyclopædia Britannica, Cambridge University Press, Vol. 22, 11th ed., 1911.

Huszákné, Vigh Gabriela, Botticelli esztergomi freskója, In: Network kӧzӧsségek kӧzӧsségi oldala, 2013, URL: http://orokvaros.network.hu/blog/roma-kozossegi-oldala-hirei/botticelli-esztergomi-freskoja.

Chastel, André, Gioto, Praha, Odeon, 1990.

Janšto, Miroslav a kol., Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác nástenných malieb v lodi Evanjelického kostola augsburského vyznania v Rimavskom Brezove, Vidiná, 2000.

Katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 1999 a 2020.

Krása, Jozef, Levočské morality, In: Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Ed. M. Váross, Bratislava, Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1965.

Lackey, Douglas P, Giotto in Padua: A new geography of the human soul, In:The Journal of Ethics, Vol 9, No. 3/4, 2005.

Megyeši, Peter, The Landlady from Hell. The Iconography of the Medieval Wall Paintings in Rimavské Brezovo and Liptovské Sliače, In ARS, vol. 54, no.2, 2021.

Němcová – Žúborová, Marie: Encyklopédia kresťanského umenia, 11. URL: https://eku.informacie.sk/index.php/obsah/encyklopedia-krestanskeho-umenia.

Royt, Jan, Slovník biblické ikonografie, Praha, Univerzita Karlova, Karolinum, 2021.

Stanček, Ľubomír, Čnosti, Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spišské Podhradie, 2005.

Stejskal, Karel, Liptovské Sliače, In: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Eds. V. Dvořáková – J. Krása – K. Stejskal, Bratislava, Tatran, 1978.

Stracke, Richard, The Iconography of the Virtues, Augusta University, 2020, URL: https://www.christianiconography.info/virtues.html.

Togner, Milan, Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Bratislava, Tatran, 1988.

Togner, Milan, Nástenné maliarstvo na Slovensku: štruktúra umeleckého druhu, technika, funkcia a obsah, Ranogotické nástenné maľby, In: Dušan Buran, Gotika, Dejiny slovenského výtvarného umenia, Bratislava, Slovenská národná galéria a vyd. Slovart, 2003.