Kde sa bude spracovávať stotisíc ton odpadu? V hre je Hnúšťa i Lučenec

HNÚŠŤA/TISOVEC – Vyššiu mieru separácie komunálneho odpadu na Slovensku majú zabezpečiť štyri nové Centrá energetického a biologického zhodnocovania odpadu (CEBZ). Zatiaľ čo plánované lokality troch z nich sú už jasné, v prípade štvrtého sa rozhoduje medzi Lučeneckým a Rimavskosobotským okresom.

Vybudovanie týchto centier plánuje skupina Brantner a Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorí na tento účel založili spoločný podnik, o čom informovali v tlačovej správe. Spomínané prvé tri centrá by mali stáť v Nových Zámkoch, Martine a Poprade. V prípade každého ide o investíciu za zhruba 40 miliónov eur.

Ako štvrté miesto sa bez bližších podrobností v správe uvádza región Gemera. Avšak z informácií, ktoré odzneli na nedávnych zasadnutiach mestských zastupiteľstiev (MsZ) v Lučenci a Hnúšti vyplýva, že sa rozhoduje práve medzi týmito dvomi mestami.

Hnúšťa, alebo Lučenec?

V prípade Lučenca ide o lokalitu Čurgov, kde je situovaná aj skládka tuhého komunálneho odpadu. Je to miesto vzdialené len niekoľko sto metrov od hlavnej cesty I/16 pri Lučenci, neďaleko odbočky na Kalinovo a Poltár. Keďže je obklopené lesom, z cesty skládku nevidieť.

Od intravilánu Lučenca je vzdušnou čiarou vzdialená asi 1,3 kilometra (keď nerátame mestskú časť Dolná Slatinka, ktorá je bližšie). Na túto skládku sa vozí aj odpad z Rimavskej Soboty. Brantner si chcel na účely vybudovania CEBZ pri skládke od mesta Lučenec prenajať sedem hektárov pozemkov, ale poslanci na poslednom zasadnutí MsZ napokon rozhodli o odložení príslušného bodu, keďže ponúkaná cena sa im zdala nízka.

V Hnúšti, ktorá je pre Brantner alternatívnou lokalitou pre výstavbu CEBZ, sa touto vecou zaoberali ešte na februárovom zasadnutí. „Firma Brantner požiadala o možnosť výstavby takéhoto projektu v našej priemyselnej zóne,“ informoval na zasadnutí viceprimátor Michal Bagačka. Zároveň zdôraznil, že zatiaľ ide iba o prezentáciu zámeru a mesto by z projektu malo viacero výhod, napríklad v podobe určitého príjmu, 30 nových pracovných miest či podpory niektorých mestských projektov.

Na jeho slová nadviazala poslankyňa Miroslava Vargová. „Okrem tých výhod, ktoré sú spomínané, treba otvorene povedať, že ide o množstvo odpadu na úrovni stotisíc ton ročne. Ale zároveň treba povedať, že to nie je uskladnenie odpadu na skládke. Je to vlastne dotrieďovanie a zhodnocovanie odpadu, čiže vyseparovanie zložiek, ktoré sa dajú ďalej využiť,“ vysvetlila Vargová. Doplnila, že zvyšný biologický odpad by mal byť suchou fermentáciou využívaný pre SPP.

Podotkla tiež, že ďalšou nevýhodou v prípade realizácie projektu bude zvýšená intenzita premávky v podobe nákladných áut s odpadom do priemyselného parku a opačným smerom s vyseparovanými zložkami.

Poslanec Michal Macháček vyjadril súhlas so zámerom spoločnosti Brantner. „Nie je to žiadna spaľovňa, nebude z toho vznikať žiadny dym ani škodlivé látky. Áno, bude tu vyššia prašnosť z tých áut, ale keď sem chceme prilákať nejakých investorov, musíme s tým počítať,“ podotkol.

Primátor Martin Pliešovský poznamenal, že pôjde o optickú triediacu linku, kde sa bude odpad zhodnocovať. „Ak tam navezieme 100 000 ton odpadu ročne, tak sa odvezie 99 000 ton zhodnoteného odpadu. Zostal by nám zelený bioodpad pre poľnohospodárov a plyny, ktoré by sa tlačili do zásobníkov,“ povedal.

Poslankyňa Katarína Moncoľová podotkla, že je dôležité púšťať sa aj do takýchto projektov, ale prekáža jej lokalita pri hlavnej ceste, ktorá bude ešte viac zaťažená. Podobne sa vyjadril aj poslanec Filip Rohárik.

Primátor odpovedal, že doprava odpadu je možná aj železnicou a do úvahy pripadá tiež otvorenie starej brány do priemyselného parku. Konkretizoval, že touto investíciou by sa využila južná časť priemyselnej zóny, kde sa nachádza nedokončená čistička odpadových vôd.

Poslanec Viktor Brádňanský sa opýtal, či sa z prevádzky nebude šíriť zápach. Ako mu odpovedala Vargová, spracovanie má byť riešené v uzavretej hale. „Samozrejme, separovaný biologický odpad sa má skladovať niekde vonku, ale keď sa s ním narába tak, ako sa má, kompost nezapácha,“ objasnila.

Tisíce kamiónov odpadu

Poslanca Petra Vojteka podľa jeho slov znepokojuje miesto možnej investície a súvisiaca zvýšená premávka. „Keď som to prepočítal, tak pokiaľ sa bavíme o kamiónovej doprave, vychádza to na 5000 kamiónov ročne – iba to, čo dovezú sem, a ešte treba niečo odviezť,“ upozornil s tým, že kamiónovou dopravou sa môžu ničiť cesty.

Podľa konateľa Mestskej investičnej spoločnosti Hnúšťa Miroslava Porubiaka je výhodou prípadnej výstavby CEBZ najnižší poplatok za komunálny odpad pre vysokú, asi 99-percentnú mieru separácie v meste, ale na druhej strane je potenciálnym rizikom odpad zo širokého okolia. Ten by sa mal do Hnúšte (či Lučenca) zvážať od Kriváňa po Sorošku, respektíve od maďarskej hranice až po Brezno. Podobne ako Macháček, aj on zdôraznil, že nepôjde o spaľovňu.

Zatiaľ teda nie je jasné, či bude CEBZ v našich regiónoch stáť v Lučenci, alebo v Hnúšti. Nateraz sa javí ako pravdepodobnejší Lučenec. Zástupcovia Brantnera však predstaviteľov oboch miest pozvali na prehliadku podobného CEBZ v Nových Zámkoch, či dokonca v slovinskej Ľubľane, kde už nejaký čas funguje.

Podľa v úvode spomínanej tlačovej správy sú CEBZ založené na najmodernejších triediacich technológiách a v procese spracovania biologickej zložky odpadu využívajú proces tzv. suchej fermentácie.

„Od bežných bioplynových staníc sa líšia tým, že pracujú s tuhšou zložkou a oveľa menším množstvom procesnej vody. Všetky procesy sa uskutočňujú v uzatvorených priestoroch a vznikajúci bioplyn sa ďalej spracováva na biometán,“ uvádza sa v správe.

Foto: SPP (vizualizácia plánovaného CEBZ v Nových Zámkoch)