Ďubákovo možno predsa len zatopí voda. Vláda oprášila starý projekt vodnej elektrárne

RIMAVSKÁ SOBOTA/ĎUBÁKOVO – Ďubákovo je dedinka medzi horami na severe Poltárskeho okresu, na konci odbočky z cesty II/526, kde, ako sa vraví, líšky dávajú dobrú noc. Hoci má oficiálne len okolo 75 obyvateľov, pre malebnú prírodu je obľúbená medzi chalupármi či hubármi.

Zdalo by sa, že pokoj malej obce ďaleko od rušných ciest a centier civilizácie nemá čo narušiť. Avšak opak je pravdou. Nad Ďubákovom desaťročia visí Damoklov meč v podobe plánu na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. Jej realizácia by znamenala, že dedinka skončí pod vodnou hladinou novej nádrže.

Ako sme písali v našom článku z roku 2021, plán na vybudovanie takéhoto vodného diela sa objavil na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Podľa projektu mali elektráreň v Ďubákove tvoriť dve nádrže, z toho jedna (horná) priamo na mieste dnešného intravilánu dediny.

Elektrinu mali vyrábať štyri turbíny s výkonom 600 megawattov. Náklady na jej vybudovanie boli na začiatku 80. rokov odhadované vo výške zhruba štyroch až šiestich miliárd korún. Začiatok výstavby bol naplánovaný na rok 1996 a jej ukončenie v roku 2005.

Život dediny to ovplyvnilo zásadne. Od roku 1982 v nej bola pre plánovanú výstavbu stavebná uzávera, takže nebolo možné získať stavebné povolenie na výstavbu nových domov. Zrušil ju až v roku 1997 Ústavný súd SR.

O projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sa potom hovorilo ešte niekoľkokrát, naposledy v roku 2015 za tretej vlády Roberta Fica. V roku 2020 ho však stopol vládny kabinet Igora Matoviča a zdalo sa, že veľká vodná stavba definitívne skončí ako nikdy nezrealizovaný projekt.

To sa však v tomto roku opäť zmenilo. V apríli presiakli do médií informácie, že štvrtá Ficova vláda chce desaťročia starý projekt oprášiť a definitívne sa to potvrdilo na dnešnom (19. 6. 2024) výjazdovom rokovaní kabinetu v Rimavskej Sobote.

Podľa podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka ide o infraštrukturálny projekt, ktorý môže zásadným spôsobom ovplyvniť nielen región, ale aj celé Slovensko. „Postupne sa rozmrazuje idea prečerpávacej nádrže na rieke Ipeľ,“ avizoval Kaliňák.

Ako pokračoval minister životného prostredia Tomáš Taraba, tento projekt bol v minulosti vo veľmi pokročilom štádiu prípravy, ale neskôr bol zavrhnutý. Vláda podľa jeho slov rozhodla o oživení zámeru a ministerke hospodárstva Denise Sakovej určila, aby jej rezort do konca roka 2024 vypracoval finančný a projektový plán realizácie.

„Súbežne s tým postupne začneme rokovať aj o tom, kto by to vedel realizovať, aké konzorcium by tam vedelo vzniknúť,“ avizoval Taraba. Nová hydroelektráreň by podľa vlády mala zabezpečiť dostatok elektrickej energie pre rozvoj hospodárskych aktivít, ako aj na postupný prechod na elektromobilitu.

Čo sa týka časového rámca, podľa agentúry SITA ho načrtol v máji na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček. Uviedol, že projekt na hornom toku Ipľa by chceli riešiť hneď, ako sa finančne pozviechajú, teda najskôr o dva až tri roky. So samotnou výstavbou by sa mohlo začať o tri až päť rokov.

Táto elektráreň s týždenným cyklom prečerpávania by bola akýmsi doplnkom našich jadrových elektrární. Napríklad cez víkendy a po nociach, keď je spotreba nižšia, ale jadrové elektrárne musia stále bežať (štiepny proces sa nedá len tak vypnúť), by nadbytočnú energiu využívala na prečerpávanie vody z dolnej nádrže do hornej.

Cez pracovné dni, keď je spotreba najvyššia, by zase vodu vypúšťali z hornej nádrže cez potrubia s turbínami. Zjednodušene povedané, prečerpávacie vodné elektrárne sú akoby obrovské batérie, ktoré takto využívajú gravitačný potenciál uskladnenej vody.

Samozrejme, je otázne, či sa tentokrát projekt už naozaj podarí dotiahnuť do praxe. Horizont troch až piatich rokov je doba, počas ktorej sa toho môže hodne zmeniť, takže všetko ukáže až čas.