RIMAVSKÁ SOBOTA – Ľahký guľomet ZB 30J (M 37) je aktuálnym predmetom mesiaca, ktorý až do konca augusta vystavuje Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Informoval o ňom zástupca riaditeľky GMM a vedúci oddelenia dokumentácie a správy zbierok Ján Aláč.
„S mnohými zbierkovými predmetmi v múzeu sa spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet ZB 30J (M 37). Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner (riaditeľ v rokoch 1960 – 1965) snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň,“ uviedol Aláč.
Touto zbraňou mal byť ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnili inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní (SNP). „V prvej polovici roku 1962 Wágner v snahe získať zbraň tohto typu oslovoval rôzne organizácie, vojenské útvary, ale napríklad aj Ministerstvo národnej obrany Československa v Prahe. Po niekoľkých mesiacoch snaženia sa mu to napokon podarilo a z Delostreleckého technického učilišťa z Martina mu v júni 1962 poslali ľahký guľomet „ZB 30J (M 37),“ priblížil zástupca riaditeľky.
Táto zbraň bola pred viac než polstoročím pre odborných pracovníkov v múzeu tak trochu záhadou. Nápisy v cyrilike, štátny znak medzivojnovej Juhoslávie, zbrojovka v juhoslovanskom Kragujevaci ako výrobca…
„Preto sa v roku 1962 v popise k zbierkovému predmetu uvádza len strohý údaj, že ide o zbraň vyrobenú v Juhoslávii. Charakteristický vzhľad tejto zbrane však naznačoval, že má spojitosť s medzivojnovým Československom, Československou zbrojovkou Brno a jej vynikajúcim ľahkým guľometom vz. 26 (a jeho modifikáciami), ktorý je považovaný za jednu z najlepších zbraní svojho druhu,“ skonštatoval Aláč.
V prípade zbierkového predmetu GMM však nejde v pravom zmysle o ľahký guľomet vz. 26, ale o jeho modernizáciu „ZB 30J“, ľahký guľomet určený na export do Juhoslovanského kráľovstva, v medzivojnovom období malodohodového spojenca Československa.
„Vypovedá o tom písmeno v jeho značení – ‚J‘ ako Juhoslávia. Zbrane pre Juhosláviu začali byť vyrábané od prelomu rokov 1936 a 1937. Do konca júna 1938 bolo do Juhoslávie dodaných 15 000 kusov guľometov. V juhoslovanskej armáde mali označenie ‚M 37‘,“ doplnil zástupca riaditeľky rimavskosobotského GMM.
Do spojeneckej Juhoslávie bola poskytnutá aj licencia na ich výrobu. Pre spustenie výroby bol dodaný aj materiál a komponenty. Časť zbraní tak bola za pomoci odborníkov z Československej zbrojovky Brno a za využitia dodaného materiálu vyrobená aj priamo v Juhoslávii, v zbrojovke v Kragujevaci (dnes Srbsko).
„Z tejto série pochádza aj guľomet v zbierkach GMM. Ako výrobca už na ňom nie je uvedená Československá zbrojovka Brno, ale Vojnotechnicki zavod Kragujevac, kde bola výroba začatá v apríli 1940,“ ozrejmil Aláč.
Po rozbití Československa, obsadení Čiech a po vzniku Protektorátu Čechy a Morava 15. marca 1939 sa výzbroj československej armády, ale aj výroba zbraní dostali do rúk Nemecka a Wermachtu, pred ktorými mali republiku brániť. Nemci tento typ ľahkých guľometov (vz. 26 a ZB 30) zaviedli do svojej výzbroje s označením „MG 30(t)“, kde „t“ je „tschechisch (český)“. Využívané boli v nemeckom Wehrmachte, ale napríklad aj u Waffen SS. Zbraň (vz. 26 aj ZB 30) využili Nemci pri všetkých svojich ťaženiach a na všetkých bojiskách.
Dňa 6. apríla 1941 začala invázia Nemecka a Talianska do Juhoslávie. O niekoľko dní neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko. Po porážke Juhoslávie v zbrojovke v Kragujevaci vyrobené zbrane, ale i súčiastky a materiál na výrobu ďalších guľometov tohto typu, boli z Juhoslávie prevezené do ríše, respektíve Protektorátu Čechy a Morava.
„Takto sa späť do priestoru Československa pravdepodobne dostal aj náš zbierkový predmet a po vojne bol istý čas vo výzbroji Československej ľudovej armády, aby sa v roku 1962 z prostredia armády dostal do nášho múzea,“ zakončil Aláč.
Guľomety vz. 26 boli exportované do celého radu krajín: Bolívie, Číny, Brazílie, Rumunska, Španielska, Juhoslávie, Afganistanu a iných. Využité boli vo viacerých vojnových konfliktoch: rôznymi bojujúcimi stranami v druhej svetovej vojne, v čínsko – japonskej vojne, v čínskej občianskej vojne, vojne v Kórei, vojne v Indočíne alebo vojne vo Vietname.
Foto: GMM
Milovníkov vojenskej histórie čaká 19. septembra skutočná lahôdka. Bude ňou komentovaná prehliadka náučného chodníka Bojisko…
Banícke tradície sú v Rožňave stále živé. Najvýznamnejším podujatím je Deň baníkov, ktorý si tam…
Jedna osoba zomrela a druhá utrpela ťažké zranenia pri nehode, ku ktorej došlo v nedeľu…
Banícke múzeum patrí medzi výnimočné inštitúcie. Založené bolo v r. 1902 a je najstarším múzeom…
Bikerom a všetkým priaznivcom motokrosu je určený športový areál Riders Park Hačava, ktorý sa nachádza…
Mesto Rožňava posilňuje dohľad nad verejným priestorom. Lepšie monitorované budú hlavne problémové lokality. Celý článok…