Gotická cesta ukázala naše zabudnuté dedičstvo

GEMER – Výnimočnú príležitosť nahliadnuť do niekoľkých zastrčených, zabudnutých a neraz i chátrajúcich pamiatok Gemera využili návštevníci podujatia Gotická cesta: zabudnuté dedičstvo, ktoré sa konalo v sobotu 10. augusta 2024. Navštívili päť kostolov a jednu „svetskú“ pamiatku pri Rimavskej Sobote, Hnúšti a Tornali.

Gotická cesta: zabudnuté dedičstvo po novom

Išlo o určitú zmenu konceptu dlhoročnej akcie Gotická cesta otvorená, ktorá sa konala naposledy vlani a predstavila kostoly v okolí Rožňavy a Dobšinej. Tentokrát organizátori zo združenia Gotická cesta návštevníkom neukázali známe chrámy so vzácnou freskovou výzdobou, ale sústredili sa na pamiatky, ktoré sa ocitli na okraji záujmu.

„Dnešným podujatím sme chceli ukázať pamiatky, ktoré z rôznych príčin stratili svoju cirkevnú komunitu, alebo spoločenstvo, ktoré by sa o ne staralo a venovalo im trochu lásky a pozornosti. Na druhej strane sme chceli ukázať aj kostoly, ako napríklad v Drienčanoch, ktoré ešte dokážu poskytnúť zázemie pre kultúrne akcie,“ priblížil počas akcie podpredseda združenia Gotická cesta Peter Palgut, ktorý bol zároveň sprievodcom v jednom z chrámov.

Drienčany

Ako už bolo spomenuté vyššie, kostol v Drienčanoch je jedným z tých, ktoré sú v pomerne dobrom stave a stále sa v ňom konajú aj cirkevné obrady. Jeho dobrý stav je okrem iného výrazná zásluha manželov Gabčanovcov, farárov, ktorí majú na starosti až 17 kostolov v okolí Teplého Vrchu.

Drienčany sú známe aj ako pôsobisko zberateľa slovenských rozprávok Pavla Dobšinského, ktorý tu prežil posledných 24 rokov života. V drienčanskej fare má svoje malé múzeum a pri drienčanskom kostole je i pochovaný.

Kostol, v ktorom bol takmer trištvrte storočia farárom, sa vyznačuje okrem iného vzácnym dreveným kazetovým stropom, ktorý však bol v minulosti zatretý namodro. Je už ale pripravená projektová dokumentácia na obnovu, ktorú sa snáď niekedy v budúcnosti podarí zrealizovať.

Hostišovce

V neďalekých Hostišovciach sa nachádza vizuálne podobný chrám, ktorý je takisto v pomerne dobrom stave. Zaujímavosťou je, že jeho vybavenie bolo doň premiestnené z iných kostolov, napríklad organ z evanjelického chrámu v Revúcej.

V Hostišovciach sa však návštevníci okrem histórie kostola mohli čo-to dozvedieť aj o zmenách kultúrnej krajiny. Teda, ako ľudia v minulosti využívali rôzne ovocné sady, aleje, studničky a všetko to sa pomaly stráca. Návštevníkom o tom porozprával Ladislav Bíro, manažér kvality ovzdušia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Brádno

Kostolík v Brádne, dnes miestnej časti Hnúšte, je v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma svätostánkami v badateľne horšom stave. Má síce novú strechu z kanadského šindľa, ale cez pôvodnú krytinu, poškodenú pred rokmi počas víchrice, dlhší čas zatekalo. Voda preto poškodila trámy aj drevený strop. Navyše, kostol je postavený na mokradi a jeho múry výrazne vlhnú.

Napriek tomu ide pre milovníka histórie o krásnu stavbu s úžasnou drevenou šindľovou strechou na veži, čo je dnes už výnimočné. Chrám zároveň pekne vynikne v krásnej prírode Brádna, keďže sa priamo okolo neho nenachádzajú iné budovy.

Zacharovce

Kostol v tejto dedine v bezprostrednej blízkosti okresného mesta Rimavská Sobota sa stal smutne známym vďaka tomu, že v roku 2003 sa pre zlý technický stav zrútila jeho veža. Časť jej sutín je dodnes pri kostole.

Samotný chrám je v ešte horšom stave ako ten na Brádne. Našťastie, má novú plechovú strechu, ktorá ho chráni pred nepriazňou počasia, ale strop je vo veľmi zlom stave a musí byť podoprený výstužami. Z vnútorného vybavenia sa zachovali len torzá.

Zlý stav kostola je okrem iného dôsledkom núteného vysídlenia maďarských obyvateľov Zacharoviec po druhej svetovej vojne, ktorí tvorili až 90 percent populácie obce. Noví, ktorí ich nahradili, si k pamiatke akosi nenašli vzťah. Chrám dnes zachraňuje miestna samospráva.

Kesovce

Posledný kostol v rámci podujatia, v Kesovciach, je zo všetkých v úplne najhoršom stave. Hoci je jeho veža v objatí dvoch líp veľmi fotogenická, z chrámovej lode sa zachovali už len ošarpané múry a zvyšky krytiny na váľajú na zemi. V zlom stave je i samotná strecha veže.

Ako odznelo na podujatí, chrámu dokonca zo strany vlastníka hrozí úplné zbúranie. Proti tomu je však obec, ktorá by ho chcela získať a zachrániť pre nejaké nové využitie. Dúfajme, že sa jej to podarí.

Leváre – kúpele

Šiesta pamiatka v rámci tohtoročného podujatia Zabudnuté dedičstvo nebola sakrálna, ale išlo o kúpele neďaleko dediny Leváre. Kedysi to bolo obľúbené miesto oddychu a rekreácie ľudí aj zo vzdialenejších končín, ale osudnými sa im stalo obdobie socializmu.

Vtedy komunisti kúpeľné budovy pôvodným majiteľom vzali a dostali ich nazad v rámci reštitúcie až po roku 1989, avšak v schátranom stave. Kompletná rekonštrukcia by si dnes vyžiadala milióny eur s veľmi otáznou návratnosťou. Navyše, za bývalého režimu bol v areáli kúpeľov vyhĺbený 67-metrový vrt, ktorý vodou zásobuje okolité obce.