Tajomný gemerský hrad sa dočkal záchrany. Pre jednu zvláštnosť je výnimočný na celom Slovensku

DRIENOK – Na Gemeri je pomerne veľa hradov, ktoré sú málo známe a neveľmi preskúmané, ale tento medzi nimi hrá prím. Hrad Drienok v katastri dediny Rybník v Revúckom okrese je nielen neprebádaný, ale aj tajomný, ako si vysvetlíme nižšie. Je na to hneď niekoľko dôvodov.

Prvým je jeho odľahlá poloha bokom od hlavných ciest a ľudských sídiel. Pochopiteľne v stredoveku boli pomery iné a aj krajina okolo hradu v tom čase iste vyzerala odlišne, ale už vtedy bol postavený v „slepej“ doline, ktorou neviedla žiadna obchodná ani iná významná cesta.

Druhým faktom je jeho vcelku krátka existencia a zánik už pred stovkami rokov. Pravdepodobne totiž vznikol v druhej 13. storočia (prvý písomný záznam je z roku 1413) a zanikol asi koncom 15. storočia. Viac ako 500 rokov potom už len pustol a zarastal lesom.

Zmenilo sa to až nedávno, keď sa ho ujalo občianske združenie (OZ) Lipuntava. Založili ho dvaja nadšenci, Mário Panák, pôvodom zo Sásy, ktorý však býva na západnom Slovensku a Tibor Vanyo z Rudnej pri Rožňave.

„Na Drienok som chodieval ešte ako dieťa so starým otcom. O hrade však nikdy neboli žiadne veľké informácie, iba kusé, strohé a rôzne legendy. Keďže obidvaja máme vášeň pre históriu, povedali sme si, že sa pokúsime zistiť viac o dejinách hradu, spropagujeme ho a pokúsime sa o jeho záchranu,“ vysvetlil pre Sobotnik.sk Panák.

Samozrejme, podobnému zámeru predchádza náročná príprava. V prvom rade bolo potrebné zistiť, komu hrad patrí, v tomto prípade to boli Lesy SR. Od nich muselo združenie získať súhlas na svoje aktivity. Potom zisťovali, či hrad nie je v chránenom území, čo sa potvrdilo – ide dokonca o štvrtý stupeň ochrany v rámci územia Drienčanského krasu.

OZ Lipuntava preto muselo komunikovať aj s ochranármi a vysvetliť im, čo chcú na hrade robiť. Veľmi dôležitou bola tiež komunikácia s pamiatkovým úradom, ktorého pracovníci miesto prezreli a navrhli plán obnovy. Tieto prípravné práce trvali až dva roky.

Treba zdôrazniť, že nadšenci zo združenia OZ Lipuntava to všetko robili vo voľnom čase na za vlastné peniaze. „Naším cieľom je zachrániť viditeľné ruiny a zistiť, ako tento hrad približne vyzeral. Na obnovu by sme potom chceli získať peniaze z grantových výziev,“ avizoval Panák.

Archeologický výskum

Prvým krokom v tomto snažení je archeologický výskum hradu, ktorý prebieha práve teraz začiatkom septembra 2024. Vedie ho skúsený archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.

„O tomto hrade sa vie veľmi málo. Jednak je veľmi málo zachovaných archívnych prameňov a je takmer neskúmaný. Čiastkový archeologický výskum tu robila okolo roku 2005 doktorka Eva Fottová. Veľká časť hradu je však neznáma. Nepoznáme ani jeho presné objektové zloženie, iba sa predpokladá,“ vysvetlil Botoš pre Sobotnik.sk.

Aktuálny archeologický výskum prebieha v jadre bývalého stredovekého hradu, pri pri vonkajšom múre hradného paláca. „Účelom archeologického výskumu je následná sanácia murív paláca, ktoré sa budú ako prvé konzervovať. Tento múr je totiž dosť poškodený a degradovaný, nachádzajú sa v ňom kaverny (výpadky muriva, pozn. red.) rôznych veľkostí,“ priblížil archeológ.

Tohto roku na hrade otvorili iba jednu sondu, keďže na ňu dostali povolenie od pamiatkového úradu. Nálezy v nej sú naozaj skromné. „Našli sme jeden fragment stredovekej tehly a ďalší fragment maľovanej omietky. Dôvodom je, že ide o exteriérovú časť paláca a navyše sme dosť hlboko pod úrovňou terénu,“ vysvetlil Botoš.

Problémom, ktorý skomplikoval výskum, bol veľký výkop pri paláci, o ktorom nie je zrejme, kto ho vykopal a kedy. Zrejme šlo o nejakých hľadačov pokladov.

Čo sa týka pôvodu hradu Drienok,podľa Botoša bol určite postavený ako jedno z rodinných sídiel rodu Drienčanských (Derencsényi), ktorý bol jednou z vetiev staršieho rodu Baloghovcov (z Veľkého Blhu a Rimavskej Seči).

„Predpokladá sa, že z tohto hradu bolo organizované osídlenie celej tejto doliny a dedín severne od Teplého Vrchu. Osobne sa domnievam, že hrad bol aj centrom správy ťažby kovov, možno aj drahých kovov. V okolí totiž vidieť stopy po montánnej činnosti (ťažbe). Nie je však jasné, o aké suroviny šlo,“ skonštatoval Botoš.

Hrad Drienok je tajomný

V nadpise sme spomenuli, že Drienok je tajomný hrad. Jeho tajomstvá však nemajú nič spoločné s nadprirodzenom. Nebol tajomný pre ľudí svojej doby, tajomný je len pre nás, ľudí žijúcich v 21. storočí, pretože o ňom vieme veľmi málo.

Zvláštne a výnimočná je i skladba hradného areálu. Samotné hradné jadro, postavené na skalnom výbežku strmého vrchu, je pomerne neveľké. Ide o murované objekty (hlavne už spomínaný palác) chránené kamennými hradbami.

Od hlavného hrebeňa je hradné jadro oddelené priekopou, ponad ktorú zrejme viedol nejaký padací most. Na hrebeni sa potom nachádzalo predhradie, respektíve predpolie s predsunutými opevneniami. Tie však neboli chránené kamennými hradbami, len zemnými valmi, ktoré mali navrchu palisádu z drevených kolov.

Ako uvádzajú v Encyklopédii slovenských hradov z roku 2007 autori Miroslav Plaček a Martin Bóna, vzhľadom na rozsah celého areálu bol samotný kamenný hrad viac než skromný. Mal rozmery len 30 x 25 metrov, pričom predpolie v tvare dlhého päťuholníka má až 120 x 70 metrov.

To však nie je všetko. Asi 55 metrov od predpolia bolo vybudované prvé predsunuté opevnenie mierne oválneho tvaru s priemerom zhruba 25 metrov. No a asi 175 metrov od neho, na vrchole kopca príznačne nazvaného Hrad, sa nachádza ďalšia externá fortifikácia.

Pozostáva z centrálneho pahorka (na ktorom asi stála veža či vartovka), ktorý je chránený dvoma prstencami valov a priekop s takmer dokonalým kruhovým tvarom s priemerom 68 metrov. Na lidarovej mape vyzerá toto samostatné opevnenie veľmi pôsobivo.

Dokopy má celá fortifikácia okolo hradu rozlohu asi tri hektáre. „Opevnenie patrí k najväčším svojho druhu na Slovensku a zdvojením predsunutých fortifikácií je hrad Drienok skutočne unikátny,“ dodávajú Plaček a Bóna.

Prečo vznikla takáto stavebne náročná a celkovo zložitá sústava opevnenia práve na tomto mieste, ktoré bolo aj v stredoveku trochu bokom od hlavného diania, zostáva nateraz záhadou. Hrad Drienok je ešte len na začiatku výskumu, ktorý môže trvať aj desiatky rokov. „Je tu veľa otázok a málo odpovedí. Vo všetkom zatiaľ len tápame,“ podotkol Botoš.

Aj okolie je zaujímavé

Hrad Drienok je pre podobnosť názvov niekedy zamieňaný za hrad v neďalekých Drienčanoch. Tam vraj stáli až dva hrady, ale do dnešných dní sa z nich nezachovali žiadne pozostatky a nie je ani jasné, kde boli situované, ako sa môžete dočítať v článku na portáli Mynovohrad.sme.sk.

No a aby to bolo ešte zložitejšie, podľa archeológa GMM písomné pramene spomínajú v okolí Drienka niekoľko ďalších opevnených polôh, ktoré ešte nie sú presne identifikované. „Napríklad sa tu spomína drevený kaštieľ,“ konkretizoval.

Treba ešte dodať, že osídlenie tejto lokality je možno ešte oveľa staršie ako stredoveké. Je totiž možné, že na mieste stredovekého hradu bolo predtým hradisko kyjatickej kultúry. Na jednoznačné preukázanie tejto skutočnosti je však potrebný podrobnejší archeologický výskum.

K hradu vedie aj náučný chodník, ktorý v roku 2006 vytvorili Lesy SR a nedávno bol obnovený. Meria asi 8,8 kilometra a má osem zastávok. Tvorí okruh so začiatkom i koncom pri odbočke z hlavnej cesty na Španie Pole.

Na záver spomeňme jednu legendu. O Drienku sa zachovala povesť o dvoch drienockých bratoch, Mutoňovi a Šuchovi, ktorú uvádza Ján Domasta v knihe Povesti o hradoch II. Ide o celkom napínavo a dramaticky ladený príbeh s duchmi, zbojníkmi a Tatármi, ktorý má ale dobrý koniec.

Podobné povesti však často pochádzajú z neskorších čias ako samotné hrady, napríklad z 18. až 19. storočia a s reálnou históriou mávajú pramálo spoločné. Môžeme ich preto považovať doslova za rozprávky.

Foto: Sobotnik.sk