TISOVEC – Autorom troch kníh o Slovenskom národnom povstaní (SNP) je Dušan Hutka (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo sa venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. Výsledkom jeho bádania sú publikácie Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia SNP a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
„Dušan Hutka v Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom. Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny,“ uviedol Ján Aláč z Gemersko-malohontského múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote.
Dodal, že v týchto troch knihách spracoval Hutka tematiku SNP, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. „Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí,“ dodal Aláč.
Slovenské národné povstanie nebolo len o bojoch pri Strečne, Priekope, Telgárte, Banskej Bystrici, Zvolene alebo Brezne. Bojovalo sa aj na severe Gemera-Malohontu. Boje sa zvádzali v okolí Revúcej, Muráňa, ale bojovalo sa aj v okolí Tisovca (na Dieliku).
„Tisovčania majú v povstaní a protifašistickom odboji významné postavenie. Stačí spomenúť mená: Igor Daxner, Vladimír Clementis, Branislav Manica, Július Nosko a ďalší. V Tisovci nachádzame takmer všetko. Počiatočné nadšenie po vypuknutí povstania neobišlo ani jeho obyvateľov. Podobne ako tu identifikujeme aj beznádej po jeho potlačení a po ústupe do hôr,“ doplnil Aláč.
Aj jedna z najvýraznejších tragédií povstania sa spája s Tisovcom. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom. Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec.
Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nadránom, keď rómski muži dokončili svoju robotu, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome. Tragédia tým však neskončila. Ďalší deň odtransportovali 64 žien a detí, ktoré práve prišli o svojich otcov, starých otcov, manželov, bratov, synov. Pred transportom ich upokojovali tým, že odchádzajú na práce do Nemecka. Skončili však ako obete vraždenia v Kremničke.
Knihy Dušana Hutku sú zaznamenaním príbehov, ktoré nemali šťastia, aby sa dostali do učebníc, literatúry, či filmov. Desaťročia boli tieto príbehy známe tým, ktorí ich prežili a ich blízkym, ktorým ich prerozprávali. Vďaka Dušanovi Hutkovi tieto príbehy nadobudli knižnú podobu.
Foto: GMM
Mesto Rožňava podporí v roku 2026 dovedna šesť projektov participatívneho rozpočtu celkovou sumou 30 000…
Dnešné Krátke správy na Sobotníku o zamestnancoch firmy Winkelmann, neplatičoch v Hnúšti, počte ulíc a…
Eva Wilson pochádza z Jelšavy, dnes žije a tvorí v Revúckej Lehote. Pôsobí ako učiteľka…
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci so Správou Národného parku (NP) Slovenský kras pripravuje podujatie…
Súčasťou otvorenia motorkárskej sezóny v Novohrade je požehnávanie motoriek, ktoré sa koná na Galambe pri…
Mesto Rožňava pripravuje tradičné podujatie Stavanie mája, ktoré sa uskutoční v predvečer tohto sviatku, vo štvrtok…