Ander z Košíc začal svoju 60-ročnú kariéru na Gemeri. Odtiaľto má aj manželku

GEMER – Neuveriteľných 60 rokov pôsobí na scéne populárny ľudový zabávač a komik Ján Pisančin, ktorého každý pozná pod jeho umeleckým menom Ander z Košíc. Nie každý však vie, že táto ikonická postava slovenského humoru sa zrodila v jednej dedine na Gemeri a známy umelec v tomto regióne prežil deväť rokov. Pre Sobotnik.sk poskytol exkluzívny rozhovor pred svojím nedeľným (13. 10. 2024) vystúpením v Revúcej.

Za všetkým hľadaj ženu

Ján Pisančin sa narodil v roku 1941 v Michalovciach, kde prežil detstvo a mladosť. Bol aktívnym a nadaným športovcom, za Michalovce hrával súťažne hádzanú, futbal aj hokej.

Keď narukoval na vojnu, dostal sa do Košíc. To ovplyvnilo celý jeho ďalší život, keďže tam na čaji o piatej v hoteli Slovan stretol svoju životnú lásku, neskoršiu manželku Alicu. Tá pochádzala z obce Sirk na Gemeri.

„V tom čase som rozmýšľal nad športovou kariérou. Moja budúca manželka však bola taká zlatá kočka, že som si povedal, že kariéru nechám tak a pôjdem za ňou na Gemer,“ vysvetlil Ander.

Začiatky málokedy bývajú ľahké a platilo to aj v tomto prípade, keď sa zamestnal v Slovenských magnezitových závodoch (SMZ). „Riaditeľ mi pri nástupe povedal, že má pre mňa lopatu. Vtedy bola taká doba, aj inžinieri robili s lopatami. Pristal som na to,“ pokračoval zabávač.

V SMZ teda začal pracovať ako robotník a do Jelšavy dochádzal zo Sirku, kde s manželkou žil. „Každé ráno som vstával o pol štvrtej do roboty,“ dodal Pisančin. Robotníkom však nebol dlho, rýchlo sa dostal na vyššie pozície – stal sa majstrom, referentom, personalistom a aj vedúcim odboru výchovy a vzdelávania.

Obľúbenému futbalu sa už v Jelšave nevenoval, keďže lekári mu to neodporúčali kvôli kolenu. „Chodieval som síce v Jelšave na tréningy, aby som nestratil formu, ale neskôr som to nechal tak. Lekári sa ma totiž opýtali: Chceš chodiť, alebo chceš hrať?“ vysvetlil vtedajšie rozhodnutie.

Keď sa nemohol venovať športu, vrhol sa na kultúru. V SMZ zhruba v tom čase založili súbor Magnezitár, kde sa začala jeho kariéra rozprávača a zabávača. Ikonická postava Andera sa zrodila o čosi neskôr v dedine Rákoš.

„Bol za tým Milan Petrenko, košický podnikateľ, ktorý pochádza z Rákoša. Chystal tam vtedy v kultúrnom dome estrádu, aké sa v tých časoch hrávali po dedinách a pozval ma do nej vystupovať. Mal tam hovoriť monológ ‚Ja Ander, Erži chlop‘. Nerobil to zle, ale celkom sa mi to nevidelo. Preto mi navrhol, že on zahrá niečo iné a tento monológ nech si vezmem ja. Tak som v tej estráde hral a vtedy vznikol Ander,“ objasnil komik vznik svojej postavy.

Po deviatich rokoch Ján Pisančin Gemer opustil. Postavil si dom v Košiciach, kde si ho všimli herci z divadla s ktorými začal hrávať. „To bola úžasná vec, že som hrávať s profesionálmi. Bola to ‚šalená‘ škola,“ zdôraznil Pisančin.

Na Gemer a ľudí, ktorých tu stretol, však dodnes s láskou spomína. „Vždy sa teším na Revúcu, mal som tu veľmi dobrých priateľov. Bohužiaľ, mnohí už nežijú. Napríklad Ján Jasenka, vynikajúci primáš huslista. S ním som hrával ochotnícke divadlo,“ konkretizoval.

A naopak, ani na Gemeri nezabudli na neho, veď okrem čestného občianstva rodných Michaloviec ho rovnako poctila aj obec Rákoš. Na otázku, či má pri návratoch na Gemer nejaké zvláštne pocity, odpovedá Ander z Košíc potmehúdsky s iskrou v oku. „Nie, zomreli mi tu už všetky frajerky.“

Šesť dekád humoru

Ako bolo spomenuté v úvode, Ján Pisančin ľudí zabáva presne 60 rokov, od roku 1964. Najprv popri zamestnaní, neskôr sa mu záľuba stala povolaním.

„Zistil som, že sa z toho dá žiť. Vďaka Anderovi som videl svet. Druhá dôležitá vec bola, že som nechcel byť niekto druhý, niekoho napodobňovať, preto som ho vytvoril ako ‚mešťana‘ z Košíc. Zmenil som systém ľudového rozprávača, nechcel som, aby to bol taký hlupáčik z dediny,“ podotkol humorista.

Aj po 60 rokoch je umelecky aktívny a ako Ander z Košíc absolvuje mesačne šesť až sedem vystúpení po celom Slovensku. Príliš ho od nich nezabrzdila ani nedávna hospitalizácia v nemocnici so zápalom pľúc.

„Bol som tam dva týždne a hovorím primátorovi: Ty sluchaj, to ja nemam času tu ležac. Sa rozhodnite – abo umrem, abo odchazam, ja mam nabitý program,“ povedal Ander so svojím typickým humorom. „Boli však aj časy, keď som mal sto vystúpení do roka, ale to som mal 50 rokov,“ dodal.

Vo svojom humore sa snaží ľudí zabávať tak, aby nikoho neurážal. Ako sám hovorí, v živote sa stretol s mnohými známymi osobnosťami. Poznal aj kolegov ľudových rozprávačov, vrátane Milana Mlsnu, ktorý sa preslávil ako strýco Marcin.

„Stretol som sa s ním na Baníckom dni v Hačave. Bolo vidieť, že už melie z posledného, rozprával len zo stoličky. Svojím nárečím povedal: ‚Janýčko‘, ty si urobil velký kus roboty. A viem, kde ideš, ale ja už to nestihnem,“ smutne zaspomínal Ander na kolegu, ktorý zomrel v roku 1992 ako 55-ročný.

Ander z Košíc v 83 rokoch v prvom filme

Jeho veľkým snom bolo stať sa hercom. Celý život hrával ochotnícke divadlá a pozdejšie i vystupoval v televízii, ale do skutočného filmu sa dostal až teraz. Ide o komédiu Kavej, kde stvárnil postavu farára.

„Nie je to také, ako si niektorí myslia, že ide o novú verziu Pásla kone na betóne. Je to jeden krásny, perfektný oddychový film,“ konštatoval Pisančin.

Je až zarážajúce, že do filmu sa nedostal skôr, ako napríklad spomínaný Milan Mlsna, ktorý si zahral jednu z úloh vo filme Sváko Ragan a neskôr ešte hral v troch ďalších filmoch.

„Režisér Karol Spišiak, dnes už nebohý, s ktorým som točil Anderove rebrináky, sa čudoval – že si ťa tí filmári nevšimnú. Vedel som však, že to raz príde,“ podčiarkol Ander z Košíc.

So svojou postavou sa ani po šiestich dekádach nemieni rozlúčiť, čo vie i jeho manželka Alica. „Aj lekári jej povedali: nechaj Jana, lebo ak skončí, tak zostarne za hodinu. Ander je jeho život,“ uviedol známy zabávač.

Ako dodal na záver, má jedno životné krédo, ktorým zvykne končievať rozhovory pre médiá. „Ak ťa príroda urobila vrabcom, v živote nebudeš orol. Ale rob všetko pre to, aby si bol skvelý vrabec. Ale veľakrát mi redaktorka povie, ale veď vy ste sa stali orlom,“ zakončil Pisančin s úsmevom.