Taraba chce na Slovensku viac spaľovní odpadu. V minulosti sa o ich vzniku hovorilo aj na Gemeri a Novohrade

GEMER/NOVOHRAD – Viac spaľovania a menej skládkovania. Taká je predstava ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS) o likvidácii tuhého komunálneho odpadu na Slovensku. Túto tému spomenul Taraba na začiatku leta aj na výjazdovom zasadnutí vlády v Rimavskej Sobote.

„Absolútne sme zanedbali výstavbu spaľovní a dnes nemáme dostatočné kapacity. Aby ste mali predstavu, keď sme potrebovali spáliť nejakých 15 000 ton toxického materiálu, tak sa čakalo tri roky, kým ho Rakúšania zobrali,“ povedal Taraba na tlačovke po zasadnutí vlády.

Dodal, že Slovensko má finančné zdroje z Európskej únie na sanáciu starých skládok, z ktorých by sa dala časť odpadu spáliť. Na to by však podľa neho boli potrebné práve spaľovne určené na likvidáciu toxického odpadu.

„Na žiadnej zo skládok, ktoré tu skončili napríklad po komunizme, sa neevidoval žiaden technický popis, čo kde je. My sa na to musíme pozerať, že je to celé materiál toxického charakteru,“ vysvetlil minister Taraba s tým, že odstraňovanie takýchto envirozáťaží by okrem iného priaznivo ovplyvnilo kvalitu spodných vôd.

Skládka na trase rýchlostnej cesty

Taraba vtedy spomenul aj skládku odpadu na trase výstavby úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorú by podľa neho bolo oveľa jednoduchšie odstrániť, keby na to mal štát dostatočnú kapacitu spaľovní.

Pripomeňme, že ide o skládku pri Kriváni, ktorej skutočný rozsah odhalili až prípravné práce. Tie ukázali, že objem odpadu na nej je až desaťnásobne väčší oproti predpokladom – namiesto 3000 kubických metrov odpadu ho tam je 30 000 kubíkov. O téme sme podrobne písali v našom nedávnom článku.

Ako informoval Standard.sk, Taraba by chcel na Slovensku postaviť dve až tri nové spaľovne a tento zámer sa mu podarilo presadiť aj do programového vyhlásenia vlády. Argumentoval okrem iného záväzkom znížiť skládkovanie odpadu do roku 2035 na úroveň 10 percent.

Naopak, podľa článku na Aktuality.sk Slovensko nepotrebuje takú kapacitu spaľovní, akú prezentuje minister. Bývalá inšpektorka životného prostredia Monika Medovičová, ktorá pôsobí v organizácii Priatelia Zeme, tvrdí, že ak by sa postavilo šesť nových spaľovní, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo by to viac ako štát potrebuje. Odpad na využitie ich kapacity by sa musel dovážať zo zahraničia.

Spomenula tiež, že ani spaľovanie odpadu nie je ekologický spôsob jeho likvidácie. Prioritou by malo byť podľa nej vzniku odpadu predchádzať a viac recyklovať.

Spaľovne sú pre ľudí problém

Hoci sú dnes spaľovne preferované ako vhodnejšia alternatíva likvidácie odpadu v porovnaní s jeho skládkovaním, na verejnosť pôsobia ako červené súkno na býka. Stačí, aby sa niekde len spomenula možnosť ich výstavby a okamžite to vyvolá vlnu odporu.

Presne tak to bolo v Rožňave a okolí pred piatimi rokmi, keď sa objavil zámer vytvorenia splyňovacej elektrárne na hranici troch obcí – Krásnohorského Podhradia, Krásnohorskej Dlhej Lúky a Lipovníka. V marci 2019 dokonca odporcovia tohto zámeru zorganizovali blokovanie premávky pod Soroškou, o ktorom informoval Gemer.korzar.sme.sk prostredníctvom agentúrnej správy Tlačovej agentúry SR (TASR).

Koncom spomínaného roka sa však až prekvapujúco otvorene o problematike spaľovní rozhovoril na vtedajšom zasadnutí rožňavského mestského zastupiteľstva primátor Michal Domik. Spomenul, že ide o ekologickejšiu alternatívu skládkovania odpadu, ale ľuďom je to potrebné jasne a zrozumiteľne vysvetliť. Pripomenul, že vo Viedni funguje spaľovňa priamo v meste.

Čo sa týka Gemera, povedal vtedy, že spaľovňa by v budúcnosti mohla vzniknúť niekde v trojuholníku miest Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, na mieste mimo zástavby. „Vyžaduje si určitý objem tuhého komunálneho odpadu, preto by sme sa museli my tri okresy spojiť, či do toho ideme alebo nie, a bude to vyjednávané na ministerstve,“ objasnil primátor koncom roka 2019.

S jeho názorom a spaľovňami ako budúcnosťou likvidácie odpadu súhlasil aj poslanec Juraj Balázs. Po negatívnych reakciách však obaja na jednom z ďalších zasadnutí MsZ svoje vyjadrenia korigovali. Odvtedy sa už o tejto možnosti (teda vybudovaní spaľovne v blízkosti spomínaných troch okresných gemerských miest) už nehovorilo.

Boli aj ďalšie plány

Okrem spomínaného zámeru splyňovacej elektrárne pri Rožňave sa v roku 2016 spomínala aj možnosť vytvorenia spaľovne pri Buzitke neďaleko Fiľakova v okrese Lučenec. Malo ísť o zariadenie na pyrolýzu a spaľovanie tuhého komunálneho odpadu, ako informoval Cas.sk.

Zámer spomenul na jednom z vtedajších zasadnutí MsZ v Rimavskej Sobote primátor Jozef Šimko s tým, že jeho mesto by tam mohlo odvážať odpad na likvidáciu. Proti však bola samospráva Buzitky a celý zámer napokon akosi vyšumel. Objekt, v ktorom mala spaľovňa vzniknúť, je aj po vyše ôsmich rokoch nevyužívaný.

Nezrealizovaný zostal tiež zámer spracovania plastov pomocou pyrolýzy v areáli bývalého družstva pri Zacharovciach neďaleko Rimavskej Soboty. Hoci predstavitelia firmy, ktorá chcela zámer realizovať, zdôrazňovali, že pyrolýza nie je spaľovanie a prevádzka napríklad nebude mať žiadny komín, ľudia im neverili a objavovalo sa veľa hlasov proti tomuto zámeru. Napokon sa takisto nezrealizoval a postupne upadol do zabudnutia.

CEBZ bude asi v Lučenci

Článok môžeme zakončiť jedným aktuálnym zámerom, ktorým je vytvorenie Centra biologického zhodnocovania odpadu (CEBZ). Takéto centrá by mali na Slovensku vzniknúť štyri, z toho jedno na Gemeri, alebo v Novohrade. Viac o zámere sa dočítate v našom pôvodnom článku.

Konkrétne ide o Lučenec a Hnúšťu, medzi týmito dvomi mestami sa rozhoduje spoločnosť Brantner, ktorá na výstavbu CEBZ vytvorila spoločný podnik so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). Podstatou CEBZ má byť optická triediaca linka na separáciu využiteľných zložiek odpadu, zvyšok má byť suchou fermentáciou spracovaný pre potreby SPP.

Zatiaľ čo v Lučenci prešiel zámer bez výraznejšieho povšimnutia zo strany verejnosti, v Hnúšti vzbudil rozruch a spustili voči nemu i petíciu. Rozdielom je však skutočnosť, že v Lučenci je CEBZ plánované pri skládke odpadu zhruba 1,3 kilometra od mesta, v Hnúšti ho investor chcel umiestniť v priemyselnom parku prakticky v intraviláne.

Napriek obavám časti Hnúšťanov to vyzerá tak, že investorovi viac vyhovuje Lučenec, kde by mal centrum hneď vedľa svojej skládky v lokalite Čurgov. Lučeneckí mestskí poslanci mali na septembrovom zasadnutí už schvaľovať prenájom vyše 36 000 metrov štvorcových pozemkov pre CEBZ a biostabilizáciu. Niektorým poslancom sa však nepáčilo, že spoločnosť chce platiť nájom iba 1,5 eura za rok po dobu 30 rokov a napokon bol príslušný bod odročený na ďalšie zasadnutie.