R. SOBOTA: Predmetom mesiaca v múzeu je kresba stromu v parku širkovského kaštieľa

RIMAVSKÁ SOBOTA – Predmetom mesiaca apríl 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu v R. Sobote je kresba stromu od maliara Lászlóa Mednyánszkeho. Umelca s naším regiónom spájalo priateľstvo so šľachtickou rodinou Gömöryovcov zo Širkoviec.

„Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte papiera je technikou perokresby tušom zobrazený krajinný výsek so starým stromom v popredí. V pozadí sú naznačené ďalšie stromy jemnejšou kresbou a šrafúrou. Dielo bolo dlhé roky v nevyhovujúcom stave a preto nebolo sprístupnené verejnost,“ informovala historička umenia GMM Angelika Kolár.

Mednyánszkeho kresba stromu vznikla v roku 1913 a do zbierok Gemersko-malohontského múzea sa dostala z pozostalostí Gömöryovcov. Dielo je datované a označené nápisom: Rajzolta Br. Mednyánszky László, Serke 1913 (Kreslil barón László Mednyánszky, Širkovce 1913). Kompozícia znázorňuje jeden zo stromov v priľahlom anglickom parku širkovského kaštieľa. Kresba stromu bola komplexne zreštaurovaná v roku 2021 Mgr. art. Štefanom Kockom.

Autor kresby László Mednyánszky (1852 – 1919) bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove, kde vyrastal na panstve rodiny Mednyánszkych do svojich desiatich rokov.

„Neskôr sa rodina presťahovala do kaštieľa v Strážkach na Spiši. V tom čase sa už rozvíjal jeho výtvarný talent pod vedením súkromného učiteľa – rakúskeho maliara Thomasa Endera. V roku 1872 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde študoval najskôr v triede Alexandra Strähhubera a neskôr Otta Seitza,“ pokračovala Kolár.

Od roku 1874 pokračoval v štúdiu na École des Beaux Artes v Paríži u profesora Isidora Pilsa. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, čo malo zásadný vplyv na jeho ďalšie smerovanie. Ešte v tom istom roku si prenajal ateliér v Paríži a do školy sa už viac nevrátil. Na zimnom Salóne 1875 sa konala prvá prezentácia Mednyánszkeho diel.

Už počas štúdia strávil veľa času cestovaním po Európe. Pravidelne sa vracal do Strážok, kde mu otec vedľa kaštieľa vybudoval ateliér. V roku 1877 navštívil maliarsku kolóniu v Szolnoku. Absolvoval študijné cesty do Talianska, v Ríme mal prenajatý ateliér. Neskôr sa usadil vo Viedni, odkiaľ ale pravidelne odchádzal do Budapešti a Beckova. V roku 1884 sa presťahoval do Budapešti, kde si prenajal ateliér a pravidelne začal vystavovať v Műcsarnoku.

„Tu sa spriatelil a  stretával s predstaviteľmi vtedajšieho umeleckého života a inteligencie. V roku 1889 odcestoval opäť do Paríža, kde sa zdržiaval s menšími či väčšími prestávkami do roku 1892. Podľa všetkého v tomto období sa zoznámil s budhizmom a teozofickým učením. Po návrate domov aj svojich druhov a priateľov oboznamoval s hinduistickou a spiritualistickou náukou. Ustavične cestoval medzi Viedňou, Budapešťou a Horným Uhorskom. Okrem Beckova, Strážok, Tatier, navštevoval aj obec Širkovce, kde mal kaštieľ jeho priateľ Oliver Gömöry,“ vysvetlila historička umenia.

O Mednyánszkeho priateľskom vzťahu s Gömöryovcami sa dozvedáme z jeho denníkov (v slovenčine vyšli tlačou v roku 2007), v ktorých spomína Širkovce a priateľa „Oliho“, ale tiež jeho manželku Margitu a ďalších, počas návštevy širkovského kaštieľa. Gömöry sa s Mednyánszkym zoznámil ešte v Budapešti, kde študoval právo a neskôr v rokoch 1896 – 1912 plnil funkciu tlačového tajomníka Úradu predsedu vlády.

Aktívne sa zúčastňoval budapeštianskeho kultúrneho života, ktorého bol Mednyánszky neoddeliteľnou súčasťou. V roku 1907 sa Oliver Gömöry oženil so svojou druhou manželkou, herečkou budapeštianskeho národného divadla Margitou Maróthy (1873 – 1955) a spolu sa preťahovali do rodinného kaštieľa v Širkovciach. S Gömöryovcami Mednyánszkeho spájala aj životná filozofia, zaujímal sa o teozofiu, ktorej sa aktívne venovala najmä Margita, a to aj ako prekladateľka teozofických diel do maďarčiny.

Foto: GMM