TORNAĽA – Územie, kde dnes stojí mesto Tornaľa (okres Revúca), bolo husto osídlené už v dávnoveku. Preukázali to viaceré nálezy aj systematické archeologické výskumy. Samospráva si túto dávnu časť minulosti pripomenula inštaláciou pamätníka, pripomínajúceho žiarové pohrebisko, ktorý slávnostne odhalila počas Dní mesta 2025.
„Pred dvoma rokmi sme v parku na Hlavnom námestí otvorili stálu expozíciu replík antropomorfných urien bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej, ktoré boli objavené na území susednej obce Včelince v roku 1982. Tieto nálezy dokazujú, že toto územie bolo osídlené v prehistorických dobách, v 3. tisícročí pred naším letopočtom,“ pripomenula vo svojom príhovore pri odhalení pamätníka primátorka Tornale Erika Győrfiová.
Nový pamätník, situovaný neďaleko vchodu do bývalej textilky, znázorňuje repliku urny z vykopávok v Tornali – Dobogó. Pred vyše polstoročím tam v rámci archeologického výskumu na žiarovom pohrebisku pilinskej a kyjatickej kultúry odkryli vyše dvesto podobných urien. Vystavená urna je replikou hlinenej nádoby z hrobu číslo 52/68. Tento hrob pochádza zo strednej doby bronzovej, približne z rokov 1500 až 1200 p. n. l.
Primátorka sa zároveň poďakovala Jozefovi Stankovianskemu zo spoločnosti Art Archeology za myšlienku postaviť spomínaný pamätník v Tornali. Tento historik a publicista, ktorý je zároveň riaditeľom archeologického múzea v Hornej Lehote, sa netají svojím vrúcnym vzťahom ku gemerskému mestu na rieke Slanej.
„Veľmi rád sa sem vraciam a mestečko mi už prirástlo k srdcu. Nielen históriou, ale aj vynikajúcimi ľuďmi. Pretože nebyť vás, nič podobné sa nám nepodarí. Verím, že spoločne dokážeme ešte veľa vecí,“ podotkol Stankoviansky.
Tritisícročná história
Význam tohto miesta pri odhalení pamätníka vysvetlil archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. „Pod ornicou tu boli odkryté pozostatky dávnych spoločenstiev, ktoré žili na tomto území v dobe bronzovej. Zanechali tu stopy v podobe pohrebiska. Okrem neho je v týchto miestach zachytená aj osada. Spolu boli situované na strategickom mieste, ktoré tvorila vyvýšenina chránená močiarom, respektíve záplavovým územím Slanej,“ vysvetlil archeológ.
Táto lokalita, ktorú dnes miestni poznajú pod názvom Dobogó, bola pred zhruba 3000 rokmi ideálnou na osídlenie. „Územie, ktoré bolo osídlené ľudom kyjatickej a pilinskej kultúry, sa rozprestieralo približne od bývalého kaštieľa Tornallyayovcov (pri parku Zoltánka, pozn. red.) až po bývalé textilné závody Ozeta,“ priblížil Botoš. Doplnil, že pred textilkou stáli na danom mieste kasárne.
Prvé archeologické nálezy z tejto lokality pochádzajú už z roku 1921. Ďalšie nálezy o dva roky neskôr odkryl veliteľ divízie v Košiciach, generál Radola Gajda. „V roku 1937 cenné nálezy z tohto náleziska získal nestor slovenskej archeológie profesor Vojtech Budinský-Krička. Prvý systematický archeologický výskum tu bol uskutočnený v roku 1959 pri kopaní základov rodinných domov,“ pokračoval archeológ GMM.
Tento výskum viedol Gejza Balaša zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. „Preskúmal 54 žiarových hrobov. Najvýznamnejší výskum tu však vykonal profesor Václav Furmánek v rokoch 1965 až 1968. Za tri výskumné sezóny na týchto miestach odkryl spolu 226 žiarových hrobov a časť sídliska,“ ozrejmil Botoš.
Furmánek na základe rozlohy pohrebiska (400 x 400 metrov) a z priemernej hustoty hrobov na jeho preskúmanej časti odhaduje, že celkovo musí byť v tejto lokalite minimálne 10 000 hrobov. Takéto obrovské pohrebisko podľa archeológa GMM nepochybne vyžadovalo aj značnú koncentráciu sídlisk.
„Je možné predpokladať, že súčasťou tornaľského pohrebiska bolo aj územie susednej obce Gemer, kde sa našlo niekoľko bronzových depotov,“ uzavrel Botoš s tým, že na danom pohrebisku sa zrejme kontinuálne pochovávalo v časovom období približne 750 rokov.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.