HNÚŠŤA: BBSK a mesto idú hľadať spôsoby využitia bývalého gymnázia. Budova má zostať verejná, pomohla petícia

HNÚŠŤA – Budúcnosť budovy bývalého gymnázia v Hnúšti bola témou pondelkovej (10. 11. 2025) diskusie a stretnutia predstaviteľov Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) i samosprávy s občanmi. Uskutočnilo sa priamo v telocvični bývalej školy.

Tá je od roku 2023 prázdna a nevyužívaná. Donedávna navyše hrozilo, že BBSK ju odpredá. S tým ale nesúhlasila časť verejnosti a na zamedzenie predaja vznikla petícia, ktorú počas prvého dňa podpísalo vyše 500 ľudí. Na to zareagovalo hnúšťanské mestské zastupiteľstvo, ktoré sa vecou zaoberalo na svojom zasadnutí a zaviazalo primátora, aby začal ohľadom budovy rokovať s krajom. Zareagoval aj BBSK, ktorý hneď zrušil verejnú obchodnú súťaž na predaj budovy.

Otvorenou otázkou teda zostáva, čo s rozľahlou dvojpodlažnou budovou ďalej. Dnešná diskusia, na ktorej si BBSK ako vlastník budovy chcel vypočuť názory občanov, bola prvým krokom k tomu, aby sa do bývalej školy v budúcnosti vrátil život.

Budova gymnázia Hnúšťa zostane v rukách kraja, alebo mesta

Na stretnutie prišiel osobne predseda BBSK Ondrej Lunter. Pripomenul, že gymnázium Hnúšťa musel kraj ako zriaďovateľ zavrieť pre nízky počet žiakov a pre budovu nemá využitie. „Rovnako je to na strane mesta, ktoré samostatne nedokáže dať tejto obrovskej budove život a náplň tak, aby jej prevádzku mohlo ekonomicky utiahnuť,“ vysvetlil Lunter.

Predstava BBSK podľa neho je, že v budove bude sídliť viacero inštitúcií a subjektov, aby sa vygeneroval balík príjmov, ktoré by pokryli jej prevádzkové náklady. Tie sú podľa prepočtov mesta okolo 42 000 eur ročne.

Predseda BBSK podčiarkol, že im ide o dlhodobú udržateľnosť prevádzky budovy tak, aby na ňu kraj nemusel doplácať. Zároveň však zdôraznil, že na nej nechcú ani zarábať. „Dôležité je, aby táto budova zostala v rukách verejnosti, buď ako majetok BBSK, alebo mesta Hnúšťa,“ povedal Lunter.

Jedným dychom však dodal, že nájdenie nového využitia pre budovu bude beh na dlhú trať. „Nečakajte výsledky zajtra, ani o mesiac, pravdepodobne ani o rok,“ upozornil predseda BBSK a dodal, že oživenie podobného objektu školy vo Zvolene na sídlisku Sekier trvalo až osem rokov.

Tam však šlo o stavbu, ktorá bola v podstatne horšom stave. Bývalé hnúšťanské gymnázium je podľa jeho slov v technicky perfektnom stave a nevyžaduje si nutne veľkú rekonštrukciu.Výhodou sú napríklad tri samostatné okruhy ústredného kúrenia.

Lunter tiež pripomenul, že kraju sa už podarilo oživiť budovu bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia v susednej Revúcej, čo trvalo asi štyri roky. Súčasťou celého procesu tam však bola rozsiahla rekonštrukcia a prestavba budovy. Dnes v nej sídli interaktívne múzeum Litterra.

Primátor Hnúšte Martin Pliešovský pripomenul dlhú históriu budovy a jej význam v minulosti. Vyjadril nádej, že znova ožije. „Verím, že po tejto pauze, ktorá nútene nastala a sú na to rôzne dôvody, sa sem vráti život,“ avizoval Pliešovský.

Záujem by podľa jeho slov mohli mať rôzni malí podnikatelia z mesta. „Predpokladám, že aspoň niektorí z nich túto ponuku prijmú a budovu budeme môcť postupne obsadzovať,“ avizoval Pliešovský.

Do bývalého gymnázia by sa mohli presťahovať aj niektoré organizácie pod správou mesta. „Nemenujem ich dopredu, pretože neviem, ktoré sú ochotné presťahovať sa, a sú v mestských priestoroch, ktoré by bolo škoda opustiť a platiť za ne. Ale napríklad Centrum voľného času (CVČ) by veľmi rado využilo nielen vnútorné priestory a blízkosť telocvične, ale aj blízkosť ihriska a vonkajších priestorov na ich aktivity,“ podotkol primátor.

Viacero prevádzok pod jednou strechou

Priamo na stretnutí mohli občania Hnúšte a okolia, ktorých sa zišlo niekoľko desiatok, navrhnúť svoje predstavy a idey na budúce využitie budovy. BBSK si okrem toho bude aktívne zisťovať záujem o tieto priestory u rôznych firiem a prevádzok. Podľa Luntera je práve rozčlenenie budovy pre viacero menších subjektov schodnou cestou, ako ju ďalej udržateľne prevádzkovať.

„Jedno poschodie by mohlo slúžiť ako zariadenie sociálnych služieb, ktoré by vytvoril nejaký súkromný zriaďovateľ. Uvažujeme aj o tom, či by v budove nemohla byť zriadená jedna z krajských lekárskych ambulancií, ktoré zakladáme,“ načrtol možné spôsoby využitia.

Čo sa týka konkrétnych modelov prevádzkovania budovy niekdajšieho gymnázia, BBSK podľa predsedu ešte nevybral žiadny konkrétny, ale do úvahy prichádza napríklad zriadenie krajskej „eseročky“, ktorá by to zastrešovala.

Petícia pomohla

Významným krokom k záchrane gymnázia pre kraj a mesto bola už spomínaná petícia proti jej predaju. Predseda petičného výboru Roman Lebeda uviedol, že z prístupu kraja k tejto záležitosti je nadšený a teší ho, že kraj chce spolupracovať s mestom pri hľadaní využitia budovy.

„Som presvedčený, že mesto by to samé s terajším vedením nezvládlo. Kraj dnes otvorene povedal, že tu nie sú preto, aby sa jej zbavili, ale prišli motivovaní občianskou spoločnosťou, ktorá podpísala petíciu,“ vyzdvihol Lebeda.

Za ideálne využitie budovy považuje, ak by si kraj prostredníctvom nej plnil svoje úlohy na úseku sociálnej starostlivosti a zdravotníctva. „Veľa hovoria o tom, že sa snažia pritiahnuť lekárov do niektorých regiónov. Tu to tiež treba a hlavne to bude potrebné vzhľadom na prestarnutých lekárov, ktorí tu sú,“ upozornil Lebeda.

Za ďalšie vhodné využitie časti budovy považuje nejakú formu samostatného bývania pre seniorov s odborným dohľadom. Ďalšiu časť by podľa jeho slov mohlo využiť mesto, ktoré by tam presťahovalo niektorých pracovníkov.

„Od troch ľudí v bytovom podniku, zamestnancov Technických služieb mesta v unimobunkách, cez CVČ či Základnú umeleckú školu v dvoch osobitných neadekvátnych budovách. Mohol by tu byť aj denný detský stacionár, ktorý je teraz v budove materskej školy a blokuje jej ďalší rozvoj,“ konkretizoval Lebeda s tým, že spodné poschodie by mohlo zostať na komerčné využitie.

Dlhá história gymnázia Hnúšťa

Gymnázium v Hnúšti datovalo svoju históriu do roku 1933, keď bola v meste založená Štátna meštianska škola. Tá bola vlastne predchodkyňou gymnázia. V roku 1969 boli zriadené prvé triedy gymnaziálneho štúdia a školu navštevovali žiaci z veľkej časti Rimavskej doliny – od Čerenčian až po Hačavu. Od roku 1996 škola niesla čestný názov Gymnázium Mateja Hrebendu.

Samotnú budovu gymnázia začali stavať v roku 1942 a dokončená bola o štyri roky pozdejšie. Na tú dobu bola nadštandardne vybavená – mala napríklad ústredné kúrenie, vodovod v celej budove, kanalizáciu, školský rozhlas či splachovacie WC, čo v 40. rokoch 20. storočia vôbec nebolo samozrejmosťou.

Pre nízky počet žiakov bola škola posledné roky svojej existencie v útlme a v roku 2023 tam študovalo už iba posledných deväť študentov. Školský rok 2022/2023 bol zároveň posledným v jej histórii.

Budova potom zostala prázdna a BBSK ju napokon v lete 2025 ponúkol na predaj formou verejnej obchodnej súťaže za minimálnu cenu 628 000 eur. Proti tomu sa však postavila časť verejnosti a rozbehla sa i spomínaná petícia voči predaju.