NOVOHRAD – Najnovším prírastkom do siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý oficiálne odovzdávajú do prevádzky 20. novembra 2025. Ide skutočne o výnimočné infraštruktúrne dielo, ktoré na Slovensku nemá obdobu. Zhrnuli sme preto niekoľko faktov a zaujímavostí o tejto rýchlostnej ceste, ktorá spája Podpoľanie s Novohradom.
1. Najdlhší a najvyšší most
Aj v minulosti viedol hlavný južný cestný ťah medzi Podkriváňom a Mýtnou úzkym údolím Krivánskeho potoka. S týmto obmedzením sa museli vyrovnať aj projektanti nového úseku R2. V hre bolo viacero variantov, ale napokon padlo rozhodnutie viesť rýchlostnú cestu po veľkej estakáde, teda mostnej konštrukcii.
Ako sa dá dočítať na Wikipedii, doteraz najdlhšia estakáda na Slovensku bola nad Považskou Bystricou, meria presne 968,73 metra. Nový most na R2 ju však v tomto smere prekonáva viac než štvornásobne.
„Najdlhšia slovenská estakáda, ktorá bude dominantou stavby, bude merať 4 374 metrov. Bola rozdelená na osem dilatačných celkov budovaných technológiou na výsuvnej skruži, letmou betonážou a technológiou postupného výsuvu nosnej konštrukcie,“ uvádza priamo Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na svojej stránke s tým, že celková dĺžka nového úseku je viac ako deväť kilometrov.
Nová estakáda je zároveň i najvyšším mostom na Slovensku. Jej výška sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 45 metrov a výstavba bola o to náročnejšia, že teleso mosta je v tesnej blízkosti vedenia vysokého napätia a existujúcej zástavby.
2. Doplnený chýbajúci dielik R2
Nový úsek R2 je dôležitý i z toho aspektu, že vyplní medzeru medzi už existujúcimi úsekmi R2 Pstruša – Kriváň a Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Prvý z nich bol otvorený v novembri 2015 a druhý v decembri 2022.
Motoristi napríklad v smere jazdy od Lučenca mohli využiť 13,5-kilometrový úsek od Tomášoviec, ale potom museli za Mýtnou zísť na „starú“ cestu I/16, kde bolo navyše pre výstavbu nového úseku rýchlostnej cesty množstvo obmedzení najvyššej povolenej rýchlosti na 50 km/h. Až od Kriváňa mohli znova pokračovať rýchlostnou cestou po Zvolenskú Slatinu.
3. Dokopy 40 žeriavov
V lete 2023 došlo na stavbe podpoliansko-novohradskej diaľnice k prekonaniu neoficiálneho rekordu. Pracovalo tam totiž naraz až 40 žeriavov a šlo o najväčšiu koncentráciu stavebnej techniky na Slovensku.
Takéto množstvo techniky si vyžiadalo aj veľa ľudských zdrojov. Podľa údajov NDS napríklad v októbri 2025, teda už tesne pred dokončením stavby, na nej denne pracovalo približne 450 robotníkov.
4. Od Bratislavy až (takmer) po Lučenec
So Zvolenom a okolím súvisí problém, ktorý bude aj naďalej obmedzovať motoristov na hlavnom južnom cestnom ťahu. Po diaľniciach a rýchlostných cestách sa totiž dostanú až pred Lučenec, ale s jednou výnimkou. Tou je obchvat Zvolena.
Oficiálne ide o úsek R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, ktorý je doslova neuralgickým bodom celej R2. Jeho príprava trvá už veľmi dlho a zvažovali sa tri možné varianty – južný obchvat mesta, severný obchvat medzi Zvolenom a Sliačom, prípadne nákladný projekt tunela popod Lučeneckú cestu vo Zvolene.
Napokon padlo rozhodnutie na severný variant, ktorý vláda SR v roku 2024 schválila za strategickú investíciu, o čom informovalo napríklad Zvonline.sk. Ako dodáva Teraz.sk, minister obrany Róbert Kaliňák by tento obchvat chcel zaradiť medzi projekty duálneho využitia, teda okrem civilného sektora aj pre armádu, čo by uľahčilo financovanie.
Napriek tomu je výstavba ešte vzdialená. Projekt je zatiaľ iba vo fáze projektovej prípravy a bude ešte potrebovať stavebné povolenie. Celý proces môžu zdržať námietky samosprávy mesta Sliač, ktoré sa obáva o svoje minerálne pramene. Je teda isté, že Zvolen bude najbližšie roky nepríjemným lievikom a úzkym hrdlom na južnej trase.
5. Pôvodne jeden úsek R2
Rýchlostná cesta R2 od Kriváňa po Tomášovce bola pôvodne plánovaná ako jeden celistvý 22-kilometrový úsek. V celej jeho dĺžke nebol okrem jeho začiatku a konca plánovaný žiadny vjazd a výjazd z diaľnice, čo prekážalo hlavne obciam Mýtna, Divín či Ružiná. Ich obyvatelia by totiž zostali od rýchlostnej cesty, ktorá prechádza ich regiónom, doslova odrezaní.
Našťastie, pôvodný projekt sa napokon zmenil. Došlo k rozdeleniu na dva samostatné úseky a pri Mýtnej vznikla vďaka dvom kruhovým objazdom možnosť výjazdu i vjazdu na „er dvojku“. Pre celý mikroregión to má význam aj z hľadiska turizmu, keďže sa tam nachádza Divínsky hrad či vodná nádrž Ružiná.
6. Bezmála dva roky meškania
Úsek R2 Kriváň Mýtna mal byť pôvodne otvorený už na jar 2024. Tento termín sa však nepodarilo dodržať a dokončenie diaľnice sa opakovane posúvalo. Pre objektívnosť však treba dodať, že stavbárov zdržala napríklad stará skládka odpadu pri Kriváni, ktorá bola desaťnásobne väčšia než sa pôvodne predpokladalo. No a aj vzhľadom na náročnosť stavby sa v tomto prípade dá meškanie akceptovať.
7. „Rýchlosná“ cesta
Úsmevnou príhodou je odhalenie základného kameňa rýchlostnej cesty v decembri 2018. Vtedajší starosta Mýtnej Pavel Greksa priamo na Mikuláša zorganizoval tlačovú konferenciu. Na nej prezentovali v tom čase už prakticky istý začiatok budovania cesty a v centre Mýtnej odhalili spomínaný kameň s pamätnou tabuľou.
Lenže, ako sa starosta neskôr priznal, tabuľa sa vyrábala narýchlo a „chybička se vloudila“. Bol na nej totiž nápis „Základný kameň k výstavbe rýchlosnej cesty R2…“, teda bez chýbajúceho písmena „t“. Fotografia s touto chybou sa vtedy dostala aj na jednu z najväčších satirických stránok na Slovensku.
Z dlhodobého pohľadu to však napokon bolo jedno. Nové vedenie obce Mýtna totiž dalo po voľbách kameň odstrániť a dnes ho už v Mýtnej nenájdete.
8. Vysoký vodopád na R2
Tento bod je tiež trochu bizarný. Okrem najdlhšieho a najvyššieho mosta sa nový úsek R2 veľmi krátky čas vyznačoval aj ďalšou prednosťou – vznikol na ňom jeden z najvyšších vodopádov na Slovensku:-)
Stalo sa to koncom júla, keď sa Slovenskom prehnali intenzívne zrážky. Mohutný prúd vody vtedy padal niekoľko desiatok metrov aj z novej estakády. NDS však v tejto súvislosti zdôraznila, že sa tak stalo na rozostavanom úseku diaľnice a jej odvodnenie patrí medzi záverečné práce na stavbe. V budúcnosti by sa teda podobná situácia už nemala zopakovať.
9. Veľké množstvo zelene
Nový úsek R2, to nie je len betón a asfalt. Ako NDS informuje na svojej oficiálnej internetovej stránke, vysádza tam viac ako 30 000 kríkov a stromov – od javora a liesky cez hloh a vtáčí zob až po borievku či šípkovú ružu.
„Všetky druhy boli vybrané tak, aby prirodzene zapadli do prostredia a pomáhali krajine plniť jej úlohy. Niektoré z nich spevňujú svahy, iné tlmia hluk, pohlcujú prach či odolávajú vetru,“ vysvetlila NDS.
10. R2 v Novohrade takmer nevznikla
Dnes už takmer zabudnutou epizódou je boj miestnych samospráv a aktivistov za výstavbu diaľnice v Novohrade. Pred desiatimi rokmi totiž vôbec nebolo isté, či tento úsek rýchlostnej cesty vôbec vznikne. Už spomínaný starosta Mýtnej Pavel Greksa v roku 2016 pre Tlačovú agentúru SR (TASR) uviedol, že tomu neverí.
„Naposledy sa hovorilo, že úsek Kriváň – Lovinobaňa by sa mal začať stavať v roku 2017. Neverím však, že sa v tom roku s výstavbou skutočne začne, podľa mňa sa na to nenájdu finančné prostriedky,“ povedal Greksa pre TASR.
V ďalších rokoch stál na čele protestov, ktoré sa konali na viacerých miestach Novohradu i Gemera, okrem Mýtnej napríklad v Bátke či Nových Honoch. Ich cieľom bolo upozorniť na nutnosť výstavby R2 v týchto regiónoch.
Aktivisti to mali o to ťažšie, že proti zámeru sa výrazne staval Útvar hodnoty za peniaze, patriaci pod Ministerstvo financií SR. Podľa jeho predstaviteľov stačilo rozšíriť existujúcu hlavnú cestu I/16 a urobiť obchvaty niektorých dedín.
„Projekt nie je ekonomicky rentabilný. Dopravné zaťaženie súčasnej cesty nevytvára tlak na výstavbu. Návrh viesť cestu v peáži s I/16 je vítaný, odporúčame nemeniť klasifikáciu na R2, aby nebolo potrebné stavať paralelnú cestu. Rovnako odporúčame využiť cestu I/16 aj v druhej časti z Mýtnej po Lovinobaňu, s prípadným obchvatom obce Mýtna,“ napísal útvar vo svojom stanovisku pre TASR.
Zaujímavosťou v tejto súvislosti je skutočnosť, že vtedajší šéf útvaru Štefan Kišš v roku 2017 v blogu na Denníku N skonštatoval, že intenzita dopravy medzi Kriváňom a Lučencom si ďalších 20 rokov nebude vyžadovať rýchlostnú cestu.
Kišš v roku 2022 z Útvaru hodnoty za peniaze odišiel a dnes je expertom na ekonomiku a verejné financie strany Progresívne Slovensko. O to prekvapujúcejšie vyznela aktivita strany, ktorá v marci 2025 zvolala tlačovku pri Rimavskej Sobote a kritizovala vládu Roberta Fica za nesplnený sľub vybudovania rýchlostnej cesty od Zvolena po Košice.
Šlo o oprávnenú kritiku, keďže Ficov kabinet opakovane nedodržal sľuby ohľadom výstavby R2, ktoré dal napríklad pri výjazdovom zasadnutí v Poltári. Lenže v kontexte predchádzajúcich Kiššových vyjadrení to vyznievalo rozpačito. On sám potom pre Denník N svoje slová z roku 2017 korigoval a tvrdil, že otázka ohľadom R2 v Novohrade a na Gemeri nikdy nebola či, ale ako.
„Aj rýchlostná cesta môže mať rôzne parametre, napríklad polovičný profil tam, kde je nižšia očakávaná intenzita dopravy,“ uviedol Kišš v marci 2025. Tieto slová sú však v priamom rozpore s tvrdeniami Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2017.
Vráťme sa však k Pavlovi Greksovi, ktorému pri otvorení úseku R2 Mýtna – Tomášovce, Lovinobaňa vyjadril obdiv aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. „Špeciálne sa chcem poďakovať aj bývalému starostovi Mýtnej Paľkovi Greksovi. My všetci miestni vieme, že jeho pričinením je tento úsek tu a v takejto dĺžke,“ citoval Luntera portál Mynovohrad.sme.sk.
11. Predraženie o 40 miliónov eur
Náš prehľad zakončíme tým, o čo zvyčajne ide v prvom rade – peniazmi. Pôvodne sa pri výstavbe úseku medzi Kriváňom a Mýtnou rátalo s nákladmi okolo 232 miliónov eur. V priebehu výstavby sa však cena zvýšila až na zhruba 271 miliónov eur bez DPH.
Jedným z dôvodov je už spomínaná veľká skládka odpadu, ktorej likvidácia si vyžiadala dodatočné náklady. Na vyššej sume sa však podpísal aj rast cien stavebných materiálov počas štyroch rokov výstavby či tzv. valorizácii, čo je zmluvne dohodnutá úprava cien.
Zhotoviteľom nového úseku rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Mýtnou je združenie stavebných spoločností Doprastav, Strabag, Eurovia SK a Eurovia CS.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.