KLENOVEC – Vo veku 71 zomrel rezbár Milan Stieranka z Klenovca, ktorý sa dlhé roky venoval výrobe črpákov a ďalších predmetov z dreva. Správu o úmrtí zverejnila na jeho facebookovom profile smútiaca rodina.
„S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že dňa 2. novembra 2025 vo veku 71 rokov nás navždy opustil Milan Stieranka. Posledná rozlúčka s drahým zosnulým bude v stredu 5. novembra 2025 o 14:00 hodine v dome smútku v Hnúšti,“ uvádza sa v parte.
Na správu o smrti rezbára zareagovalo aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). „S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí majstra ľudovej umeleckej výroby Milana Stieranku z Klenovca. Narodil sa na kokavských vrchoch, vyrastal v Hnúšti. Počas návštev miestneho salaša spoznal baču a okrem iného aj jeho krásne črpáky. Práve vtedy sa v ňom zrodila túžba tvoriť z dreva,“ uviedlo ÚĽUV na Facebooku.
Dodalo, že po základnej vojenskej službe sa zamestnal ako zámočník v bani v Handlovej, kde spoznal rezbára Jána Procnera. „Vďaka nemu Milan Stieranka objavoval nuansy práce s drevom a následne začal ako prvé zhotovovať reliéfne obrazy s výrazným osobným rukopisom. V roku 1984 ich predložil výtvarníkom ÚĽUV-u, ktorí ho napokon presmerovali na výrobu črpákov,“ pokračovalo ÚĽUV.
Milan Stieranka sa venoval tvorbe severoslovenského, stredoslovenského i východoslovenského typu črpákov. „Zastával názor, že črpáky si vždy nájdu svojho majiteľa. Písal nimi príbehy, ktoré prezentoval na jarmokoch, a veľmi si vážil, keď u ľudí jeho umenie zarezonovalo,“ zaspomínalo si ÚĽUV.
Ako informoval portál Teraz.sk, v roku 2017 bol Stieranka za svoju dlhoročnú remeselnú rezbársku činnosť ocenený titulom majster ľudovej umeleckej výroby. „V jeho tvorbe dominuje bačovský riad – najmä črpáky, črpačky, formy na oštiepky, ale aj sakrálne predmety, ako sú pastierske betlehemy či figurálne a zoomorfné motívy znázorňujúce pastiersky život,“ uviedlo Teraz.sk.
Milana Stieranku sme mali tú česť spoznať aj my osobne. Stalo sa to (ako inak) pri zhromažďovaní materiálu pre jeden článok. Stretli sme ho pri „tureckom“ moste v Hnúšti-Maši, kam rád chodieval rybárčiť. Okrem iného nám vtedy prezradil, že práve v Maši mal aj svoju rezbársku dielňu.
Pre Tlačovú agentúru SR (TASR) si v roku 2015 zaspomínal aj na svoje produktívne roky. Uviedol, že 31 rokov pracoval v Slovenských lučobných závodoch Hnúšťa, kde postupne pôsobil približne na ôsmich pracovných pozíciách. Bol okrem iného podnikovým energetikom či vedúcim výroby.
Foto: Facebook.com/ÚĽUV
Výtvarníčka Šarlota Bottová bude mať novú autorskú výstavu. Jej názov je Melódia rómskej duše a…
Skupina Agel môže prevziať Nemocnicu s poliklinikou v Lučenci. Odsúhlasil jej to Protimonopolný úrad SR,…
Milovníkov vojenskej histórie čaká 19. septembra skutočná lahôdka. Bude ňou komentovaná prehliadka náučného chodníka Bojisko…
Banícke tradície sú v Rožňave stále živé. Najvýznamnejším podujatím je Deň baníkov, ktorý si tam…
Jedna osoba zomrela a druhá utrpela ťažké zranenia pri nehode, ku ktorej došlo v nedeľu…
Banícke múzeum patrí medzi výnimočné inštitúcie. Založené bolo v r. 1902 a je najstarším múzeom…