RIMAVSKÁ SOBOTA – Zaujímavým podujatím v palete akcií Gemersko-malohontského múzea (GMM) sú Archeopotulky Rimavskou Sobotou. Jedna takáto potulka sa v meste uskutočnila i počas nedávneho leta a keďže na nej odzneli zaujímavosti a informácie, ktoré nestarnú, radi by sme ich predstavili v tomto článku.
Sprievodcom a lektorom na Archeopotulkách bol archeológ GMM Alexander Botoš. Začali sa pri prvej zaujímavosti, ktorá sa nachádza priamo na dvore múzea. Na prvý pohľad vyzerá ako studňa, ale zdanie klame – v skutočnosti ide o otvor do podzemného kanála.
„Tečie ním Cintorínsky potok, ktorý prechádza popri cintoríne a potom vchádza pod zem. Vedie popod Gorkého ulicu, pokračuje Daxnerovou ulicou a na dvor múzea. Ďalej pokračuje zhruba do miest, kde je budova bývalého lýcea a susedná budova ‚Kruháč’,“ načrtol Botoš s tým, že potok napokon ústi do Rimavy (pri bytovke B2).
Cintorínsky potok priteká do Rimavskej Soboty od časti Tormáš a mestom preteká odnepamäti. „Niekedy začiatkom 20. storočia však bol vybudovaný kanál a potok zvedený pod zem,“ doplnil archeológ.
Druhou zaujímavosťou potuliek bol bývalý cintorín, ktorý je zaznačený v mapách II. vojenského mapovania v rokoch 1819 až 1869. Tento cintorín sa nachádzal na mieste dnešného Mestského parku oproti súčasnému cintorínu a siahal až do miesta, kde sa dnes nachádza modlitebňa Jehovových svedkov na Jesenského ulici (v minulosti tam stála chata Údolie).
Cintorín mohol dokonca siahať až k budove súčasného súdu na Námestí M. Tompu. Zrušený bol v druhej polovici 20. storočia pri výstavbe dnešnej Cintorínskej ulice, resp. pri výstavbe nadjazdu cez železničnú trať.
Nejde však o pôvodný cintorín v meste, ten totiž ležal pri katolíckom kostole na dnešnom Hlavnom námestí.„Panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. vydali nariadenia aby sa cintoríny pre zamedzenie šírenia chorôb presunuli na kraje miest. V stredoveku totiž cintoríny bývali okolo kostolov v centrách miest,“ vysvetlil archeológ.
Pri výstavbe spomínanej modlitebne bol realizovaný aj archeologický výskum, ktorý hroby v danej lokalite potvrdil. Datované sú do druhej polovice 18. storočia a do 19. storočia. Ďalšie hroby boli nájdené pri hĺbení požiarnej nádrže pri reštaurácii Park Restaurant.
Ďalšou zastávkou Archeopotuliek v meste bolo priestranstvo pri panelákoch medzi Daxnerovou a Gorkého ulicou, pri budove Csillagház (Hviezdny dom). Tam sa v minulosti uskutočnili archeologické výskumy, pri ktorých bolo na niekdajšom pohrebisku nájdených až 78 žiarových hrobov z doby bronzovej, teda okolo roku 1500 pred naším letopočtom.
„Je predpoklad, že tam môže byť až niekoľko stovák takýchto hrobov, keďže v dobe bronzovej tu bolo veľké sídlisko (osada). Územie dnešnej Rimavskej Soboty bolo už vtedy významným miestom, je možné, že sa tu nachádzalo aj viac osád. Bola tu určitá sídlisková aglomerácia s pomerne veľkým rozsahom,“ ozrejmil Botoš. Doplnil, že spomínané sídlisko, ku ktorému prináleží pohrebisko na dnešnej Daxnerovej ulici, sa nachádzalo na mieste dnešného Hlavného námestia a častí priľahlých ulíc v meste, napríklad Škultétyho.
Tieto žiarové hroby pozostávali z hlinenej nádoby, do ktorej bol vložený popol a zvyšky kostí človeka, ktorého telo predtým spálili na drevenej hranici. Rekonštrukciu takýchto hrobov aj hranice možno vidieť v archeopamätníku pri Kyjaticiach.
Ďalšia zastávka bola na parkovisku pri dnešnej Sociálnej poisťovni (SP) medzi ulicou Škultétyho a K. Mikszátha. „Tu som robil jeden zo svojich prvých archeologických výskumov. Boli tu objavené základy domov z 18. až 19. storočia,“ zaspomínal si Botoš.
Zaujímavým nálezom v lokalite bola stará kamenná studňa pod súčasnou budovou SP. „Studne sú pre archeológiu veľmi zaujímavé. Keď sa prestávajú používať, slúžia ako odpadové jamy a dá sa v nich nájsť veľa zaujímavého,“ načrtol archeológ.
Výnimkou nebola ani táto studňa. Z črepov, ktoré sa v nej našli, sa podarilo zrekonštruovať viacero nádob – hrncov a džbánov zo 17. a 18. storočia. Približne vtedy sa studňa prestala používať a stala sa smetiskom. „Predpokladám, že pôvodne to bola verejná studňa na kraji mesta,“ konkretizoval Botoš.
Predposledná zastávka bola na Svätoplukovej ulici. Oproti mestskému úradu sa tam kedysi nachádzali butiky a pomerne známa reštaurácia Perla, tie však potom nahradil nový polyfunkčný objekt. Aj jeho výstavbe predchádzal archeologický výskum.
„Pri archeologickom výskume tu boli objavené dva objekty. Jeden z doby bronzovej a druhý, menší bol stredoveký,“ priblížil Botoš s tým, že ďalší objekt z doby bronzovej sa nachádzal pod budovou dnešnej Primabanky, ktorá stojí neďaleko.
„Bola to zásobnicová jama a v nej sa nachádzali fragmenty misky a amfory, ako aj rozmerná podložka na drvenie obilia. Tieto nálezy pochádzajú z čias pilinskej kultúry, teda obdobia rokov 1200 až 1100 pred naším letopočtom,“ konkretizoval archeológ.
Tohtoročné Archeopotulky sa skončili na Hlavnom námestí. Tam prišla reč na bronzové depoty (poklady), ktoré boli nájdené na území dnešnej Rimavskej Soboty. Boli dovedna štyri a šlo o súbory predmetov, ktoré ich majitelia pravdepodobne skryli pred nejakým nebezpečenstvom. Keďže sa pre svoj majetok už nikdy nevrátili, ich osud zrejme nebol šťastný.
Najväčší z týchto pokladov – depotov bol v meste nájdený v roku 1867 pri zemných prácach v blízkosti župného domu, teda dnešnej Knižnice Mateja Hrebendu. „Časť z neho je v GMM, druhá časť v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Tento depot obsahoval napríklad bronzové meče a náramenice,“ konkretizoval Botoš.
Veľmi zaujímavým objektom na Hlavnom námestí sú aj pozostatky mestskej radnice, ktorá bola neskôr prebudovaná na tržnicu. Pri nej sa tiež našla odpadová jama s rôznymi nálezmi.
Archeologické výskumy však na námestí potvrdili aj prítomnosť hrobov, keďže aj v stredoveku šlo o centrum mesta a stál tam pôvodný gotický kostol. Z archeologického výskumu počas 90. rokov, keď sa rekonštruovalo Hlavné námestie, pochádza i rozmerný náhrobný kameň, ktorý je dnes uložený v Gemersko-malohontskom múzeu. „Okolo kostola sa mohlo pochovávať aj niekoľko storočí, zrejme až do 18. storočia,“ upozornil Botoš.
No a na záver odznelo aj to, ako vlastne Rimavská Sobota získala svoj názov. Mnohí Soboťania to poznajú, prvá časť je odvodená od rieky Rimavy a druhá odkazuje na trhy, ktoré sa v meste konali v sobotu.
„Panovník Belo I. (Béla I.) pre zvýšenie účasti ľudí na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul ich na sobotu. Zachovalo sa to napríklad v maďarčine, kde sa nedeľa povie ‚vasárnap‘, teda trhový deň,“ vysvetlil Botoš.
Zaujímavosťou je, že súčasná Rimavská Sobota vznikla na vopred naplánovanej zástavbe, nerástla teda živelne pri nejakej komunikácii či vodnom toku (ako napríklad susedný Lučenec). K tomuto naplánovaniu výstavby došlo podľa Botoša zrejme v 14. storočí.
„Bližšie neznáma trhová osada s kostolom na jej mieste určite stála aj predtým, ale za súčasný vzhľad mesto vďačí práve spomínanej plánovitej zástavbe,“ podotkol.
Viac o historickom jadre Rimavskej Soboty by mohol prezradiť archeologický výskum v suterénoch domov lemujúcich námestie, ktorý sa zatiaľ neuskutočnil.
Foto: Alexander Botoš, Júlia Ferleťáková, Sobotnik.sk
Mesto Rožňava podporí v roku 2026 dovedna šesť projektov participatívneho rozpočtu celkovou sumou 30 000…
Dnešné Krátke správy na Sobotníku o zamestnancoch firmy Winkelmann, neplatičoch v Hnúšti, počte ulíc a…
Eva Wilson pochádza z Jelšavy, dnes žije a tvorí v Revúckej Lehote. Pôsobí ako učiteľka…
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci so Správou Národného parku (NP) Slovenský kras pripravuje podujatie…
Súčasťou otvorenia motorkárskej sezóny v Novohrade je požehnávanie motoriek, ktoré sa koná na Galambe pri…
Mesto Rožňava pripravuje tradičné podujatie Stavanie mája, ktoré sa uskutoční v predvečer tohto sviatku, vo štvrtok…