RIMAVSKÁ SOBOTA: Múzeum vystavuje drevený betlehem rezbára Dezidera Fertőa

RIMAVSKÁ SOBOTA – Drevený betlehem rómskeho rezbára Dezidera Fertőa je aktuálnym predmetom mesiaca, ktorý až do konca decembra vystavuje Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Informovala o tom jeho etnologička Ľudmila Pulišová.

Dezider Fertő (1921 – 1996) sa narodil v obci Šankovce (dnes Gemerská Ves) v okrese Revúca v rodine maďarských usadlých Rómov. Vzťah k práci s drevom sa uňho formoval už odmalička, no pre negatívnu skúsenosť v detstve na ňu na dlhé roky zanevrel.

Rezbárstvu sa opäť začal venovať až po smrti manželky v roku 1980. Okrem množstva plastík a reliéfov so svetskou i náboženskou tematikou zhotovil tiež niekoľko betlehemov. Jeden sa nachádza v Muzeu romské kultury v Brne, jeden predal ešte počas života do Švajčiarska, tri do Kanady a jeden sa nachádza vo fonde GMM.

„Betlehem tvorí štrnásť figúrok vyrezávaných do drevených soklíkov – Mária s Ježišom Kristom v jasličkách, Jozef, Traja králi, plastiky ovečiek, somárika, ťavy i pastiera. Figúrky sú bez povrchovej úpravy, stoja samostatne, bez pozadia, či podstavca,“ priblížila Pulišová.

Betlehem ako symbol Vianoc zobrazuje biblický príbeh o narodení Ježiša Krista s vyobrazením rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí.

Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností, kde sa kládli do kultového kúta izby v čase od Vianoc do Troch kráľov. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón či vosk.

Každý betlehem bol stavaný podľa ustálenej schémy. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo sa nachádzali figúrky klaňajúcich sa pastierov, z pravej strany prichádzali traja králi. Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po druhej svetovej vojne.

Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov – betlehemcov. V regióne Gemer-Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania. V minulosti betlehemci chodievali vo viacerých lokalitách Gemera ako Tisovec, Hrnčiarske Zalužany, Hačava či Stará Bašta.

Foto: GMM