HAJNÁČKA – Biela prikrývka zahalila aj malebný hrad Hajnáčka nad rovnomennou obcou na juhu Rimavskosobotského okresu. Hoci sneh trochu sťažuje výstup, na hrad sa dá bez väčších problémov dostať aj v tomto skutočne zimnom období.
Ak sa pre takýto výlet rozhodnete, najlepšie je zastať na parkovisku pri obecnom úrade, resp. supermarkete Jednota v centre. Odtiaľ sa stačí vydať napravo (pri pohľade smerom na hrad) uličkou popri malej kaplnke ďalej popod hradný kopec.
Pri Ebeczkého kúrii treba zabočiť doľava na priechod medzi domami. Všetko je dobre vyznačené tabuľami, takže by ste nemali zablúdiť. Priechodom sa dostanete až k zvonici a ďalšou uličkou doľava pokračujete až k pôsobivej drevenej bráne, ktorá označuje začiatok hradného areálu.
Hrad Hajnáčka má zaujímavú históriu
Tu sa oplatí na chvíľu zastať, pretože po oboch stranách brány sa nachádzajú informačné tabule v slovenčine a maďarčine približujúce stručnú históriu hradu. Dočítate sa tam, že podľa historických prameňov bola na tomto bazaltovom kopci postavená jednoduchá pevnosť ešte pred tatárskym vpádom (ku ktorému došlo v rokoch 1241 – 1242).
„Pravdepodobne išlo len o narýchlo vybudované opevnenie využívajúce neprístupnosť brala,“ píše v publikácii Encyklopédia slovenských hradov dvojica autorov Miroslav Plaček a Martin Bóna.
Pevnosť, ktorá teda slúžila len ako príležitostné útočisko v čase ohrozenia, bola potom prestavaná na skutočný kamenný gotický hrad. Prvýkrát sa spomína až v roku 1320, keď ho kráľ Karol I. Róbert skonfiškoval vtedajšiemu majiteľovi – Alexandrovi z rodu Hunt-Poznanovcov. Zároveň ho daroval Tomášovi Szécsényimu, zakladateľovi známeho uhorského šľachtického rodu.
Hrad Hajnáčka sa stal centrom širšieho územia a pod jeho správu patrilo okolo 20 obcí, od neďalekých Čamoviec až po niekoľko desiatok kilometrov vzdialený Tisovec. Zaujímavosťou je, že v roku 1531 na Hajnáčskom (či Hajnáckom) hrade väznili známeho lúpežného rytiera Mateja Baša.
Tento neslávne známy majiteľ Muránskeho hradu podnikal výpady do širokého okolia svojho sídla a drancoval, čo mu prišlo pod ruku. V slovenčine sa dodnes zachoval výraz „bašovať“, ktorý znamená neobmedzene a svojvoľne vládnuť vo svoj prospech, šafáriť či bačovať.
Vráťme sa však na Hajnáčku. Vlastníkmi hradu boli postupne viaceré šľachtické rody. V roku 1556 ho dobyli Turci a patril im až do roku 1593, keď ho obsadili kráľovské vojská. Turci sa hradu zmocnili ešte raz, v roku 1645, ale už len nakrátko. V roku 1649 hrad Hajnáčka obnovil a prestaval Alexander Vécsey. (iné pramene tvrdia, že to bol Ladislav Fekete).
Dnes je len ruina
Hradný areál ešte niekoľko desaťročí slúžil svojmu účelu, ale časy najväčšej slávy mal už za sebou. V 18. storočí napokon vyhorel a už nebol obnovený. Podľa tabule pod hradom sa to stalo po roku 1744, v iných prameňoch sa dá dočítať, že k tomu došlo už v roku 1703. V každom prípade sa v priebehu 18. storočia zmenil na ruinu.
Samozrejme, každý správny hrad musí mať aj nejakú legendu, ktorá sa k nemu viaže. V prípade Hajnáčskeho hradu je to povesť o vzniku jeho názvu. Údajne je pomenovaný po dcére vojvodu Hubu – Hajnáčke. Ako by povedal známy spisovateľ a historik Pavel Dvořák, možno je to pravda, alebo to bolo všetko úplne inak:-)
Samotný hrad je postavený na terasách sopečného brala. Na tú prvú sa dá aj v snehu dostať bez problémov, ale pri pokračovaní na tie vyššie už treba byť naozaj opatrný – hlavne pri stúpaní cez kamenné schody pokryté snehom.
Z hradu sa síce zachovali len menšie zvyšky murív, ale je možné vstúpiť do jednej pivnice a veľkou odmenou sú úchvatné výhľady na okolitú krajinu, ktorá je známa aj ako významné nálezisko zafírov. Pozornosť v okolí upúta majestátny vrch Ragač či na druhej strane tajomný Pohanský hrad. O ňom sme kedysi písali v článku a je to tiež veľmi zaujímavý tip na výlet.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.