R. SOBOTA: Múzeum počas januára vystavuje kamenný architektonický článok z Hajnáčky

RIMAVSKÁ SOBOTA – Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea (GMM) Rimavská Sobota, získané v posledných rokoch, patrí kamenný architektonický článok. Ide vlastne o torzo šambrány, pochádzajúce pravdepodobne z hradu Hajnáčka.

„Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu,“ vysvetlil archeológ GMM Alexander Botoš.

Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala šambrána zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. „Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status,“ doplnil archeológ.

Šambránu z Hajnáčky je podľa jeho slov chronologicky možné zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.

„Objav tohto architektonického článku je príkladom toho, ako môžu aj dlhodobo známe, no neidentifikované predmety nadobudnúť nový vedecký význam. Šambrána bola identifikovaná pri garáži, pri lekárni Myrtus v obci Hajnáčka. Údajne bola objavená v 70. rokoch počas výstavby garáže,“ ozrejmil Botoš.

Šambránu v roku 2024 objavil a rozpoznal Ladislav Oravec, ktorý sa po dohode s vlastníkom pozemku Štefanom Szepessym postaral o jej prevoz a odovzdanie do Gemersko-malohontského múzea.

„Nateraz nie je jasné, či šambrána bola objavená na primárnom alebo sekundárnom mieste nálezu. Sú určité indície, že architektonický článok pôvodne pochádza zo zaniknutého hradu Hajnáčka,“ poznamenal archeológ.

Profilácia kameňa, spôsob opracovania i materiál podľa neho naznačujú, že ide o fragment okenného alebo dverového otvoru. Takéto prvky bývali súčasťou obytných či reprezentačných častí hradov – napr. palácov alebo veží.

Získanie tohto nálezu je výsledkom spolupráce obyvateľov obce a múzea. Ukazuje, že významné archeologické nálezy sa môžu ukrývať aj tam, kde by ich človek nečakal – v záhradách alebo hospodárskych dvoroch. Šambrána je dnes starostlivo uložená a evidovaná v zbierkach múzea a je dokladom neskorostredovekého až včasnonovovekého staviteľstva v Gemeri-Malohonte.

Foto: GMM