Rimavská Sobota

R. SOBOTA: Múzeum počas januára vystavuje kamenný architektonický článok z Hajnáčky

RIMAVSKÁ SOBOTA – Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea (GMM) Rimavská Sobota, získané v posledných rokoch, patrí kamenný architektonický článok. Ide vlastne o torzo šambrány, pochádzajúce pravdepodobne z hradu Hajnáčka.

„Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu,“ vysvetlil archeológ GMM Alexander Botoš.

Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala šambrána zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. „Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status,“ doplnil archeológ.

Šambránu z Hajnáčky je podľa jeho slov chronologicky možné zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.

„Objav tohto architektonického článku je príkladom toho, ako môžu aj dlhodobo známe, no neidentifikované predmety nadobudnúť nový vedecký význam. Šambrána bola identifikovaná pri garáži, pri lekárni Myrtus v obci Hajnáčka. Údajne bola objavená v 70. rokoch počas výstavby garáže,“ ozrejmil Botoš.

Šambránu v roku 2024 objavil a rozpoznal Ladislav Oravec, ktorý sa po dohode s vlastníkom pozemku Štefanom Szepessym postaral o jej prevoz a odovzdanie do Gemersko-malohontského múzea.

„Nateraz nie je jasné, či šambrána bola objavená na primárnom alebo sekundárnom mieste nálezu. Sú určité indície, že architektonický článok pôvodne pochádza zo zaniknutého hradu Hajnáčka,“ poznamenal archeológ.

Profilácia kameňa, spôsob opracovania i materiál podľa neho naznačujú, že ide o fragment okenného alebo dverového otvoru. Takéto prvky bývali súčasťou obytných či reprezentačných častí hradov – napr. palácov alebo veží.

Získanie tohto nálezu je výsledkom spolupráce obyvateľov obce a múzea. Ukazuje, že významné archeologické nálezy sa môžu ukrývať aj tam, kde by ich človek nečakal – v záhradách alebo hospodárskych dvoroch. Šambrána je dnes starostlivo uložená a evidovaná v zbierkach múzea a je dokladom neskorostredovekého až včasnonovovekého staviteľstva v Gemeri-Malohonte.

Foto: GMM

Sobotnik.sk

Recent Posts

Bizár v Poltári. Primátor Peter Sitor prišiel na zastupiteľstvo za fanfár z filmu Rocky

Staronový primátor mesta Peter Sitor sa ujal svojho druhého funkčného obdobia spôsobom, za ktorý by…

7 hodín ago

Deň boja za slobodu a demokraciu si pripomenú aj v R. Sobote, Revúcej, Rožňave či Lučenci

GEMER/NOVOHRAD – Jeden z najvýznamnejších sviatkov si pripomenú aj obyvatelia Gemera a Novohradu. Spomienkové podujatia…

16 hodín ago

LUČENEC: Vážna nehoda kamióna a dvoch áut na hlavnom ťahu zablokovala premávku

Pondelkový večer pri Lučenci poznačila vážna dopravná nehoda kamióna a dvoch osobných áut. Stala sa…

1 deň ago

RIMAVSKÁ SOBOTA: OĽGA Bodorová predstaví svoju knihu Židia v Jesenskom a Gemeri-Malohonte

Osudy už takmer zabudnutej židovskej komunity v Jesenskom približuje kniha O. Bodorovej. Názov knihy je…

4 dni ago

Andrea Predajňová sa vrátila do školstva. Bývalá generálna riaditeľka SNM učí v Hnúšti a Klenovci

Niekdajšia generálna riaditeľka Slovenského národného múzea a poverená riaditeľka Múzea Betliar Andrea Predajňová má novú…

5 dní ago

FIĽAKOVSKÉ KĽAČANY: Cestári opravujú komunikáciu I/71

SSC začiatkom novembra spustila opravu takmer štvorkilometrového úseku cesty I/71 Holiša - Fiľakovské Kľačany - časť Fiľakovské Kováče.…

7 dní ago