HNÚŠŤA – Jednou z najvýraznejších budov Hnúšte je Robotnícky dom na rohu Hlavnej ulice a Námestia Janka Francisciho. Pozornosť okoloidúcich v poslednom období púta jeho zvláštne „vynovená“ fasáda. Stala sa aj jednou z tém zasadnutia hnúšťanského mestského zastupiteľstva koncom roka 2025.
Na Robotnícky dom vtedy upozornila poslankyňa Ľubica Henčová, ktorá bola v tom čase v zastupiteľskom zbore novou členkou (funkcie sa ujala v októbri, keď nastúpila na miesto Viktora Brádňanského, ktorý sa vzdal mandátu).
Henčová upozornila, že občanom Hnúšte sa nepáči úprava Robotníckeho domu, konkrétne výmena okien za plastové na prvom podlaží a hlavne tmavá farba časti fasády. „Praví Hnúšťania sú z toho veľmi znechutení, nepáči sa im to a nadávajú,“ skonštatovala poslankyňa.
Zároveň sa opýtala či pri žiadosti majiteľa o stavebnú úpravu nebola podmienka dodržať určité architektonické pravidlá, hlavne keď je to objekt v centre mesta.
Budova je v súkromných rukách
Primátor Martin Pliešovský jej odpovedal, že ide o budovu v súkromnom vlastníctve, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou. Nadviazal na neho vedúci oddelenia výstavby, životného prostredia a verejného obstarávania Mestského úradu (MsÚ) Hnúšťa Michal Vacula. „Výmena okien a maľovanie fasády nepodlieha stavebnej úprave,“ skonštatoval.
Poslankyňa Margita Féderová pripomenula históriu budovy a jej význam pre mesto. „Robotnícky dom je vlastne hnúšťanské ‚národné divadlo‘. Česi sa zbierali na Národné divadlo a tu to bolo takisto. V gymnaziálnej kronike sa píše, že vo fabrike sa robili halierové zbierky a z toho sa postavil Robotnícky dom,“ ozrejmila Féderová.
Opäť na ňu reagoval primátor. „Ako chceš presvedčiť človeka, ktorý je čínskeho pôvodu a žije v Lučenci, že si má vymaľovať? Nedá sa,“ povedal Pliešovský. Celá diskusia o Robotníckom dome sa napokon skončila bez nejakého výsledku či záveru.
Zatiaľ nie je jasné, či bude obnova Robotníckeho domu pokračovať a ak áno, kedy. S majiteľom budovy sa nám do uzávierky článku nepodarilo skontaktovať. Ak nám vyjadrenie poskytne neskôr, doplníme ho do článku. Isté však je, že posledné týždne sa s fasádou budovy nič nedeje a vyzerá rovnako ako koncom roka.
Robotnícky dom postavili v troch etapách
Históriu Robotníckeho domu v Hnúšti opísal v roku 2019 v 15. ročníku Zborníka Gemersko-malohontského múzea už spomínaný Martin Pliešovský. Postavený bol v roku 1929 ako prízemná budova. Už v roku 1935 však pribudlo poschodie nad krídlom pri hlavnej ceste a v roku 1939 aj poschodie nad druhým krídlom (smerom k námestiu).
„Robotnícky dom poskytoval studenú a teplú stravu, na čo slúžila ‚jedálňa‘, liehové nápoje, pivo, tabak a tabakové výrobky sa predávali vo výčape. V ľavej časti budovy sa nachádzal obchod so zmiešaným tovarom,“ píše Pliešovský vo svojom príspevku v zborníku. Súčasťou objektu boli hotelové izby na poschodí, garáže a objekt práčovne.
Už od začiatku svojej existencie bol Robotnícky dom centrom nielen pre obchod, ale aj kultúru v Hnúšti. Stretávali sa tam rôzne spolky a bola v ňom i knižnica.
V roku 1939, po rozpade Československa a zabratí južných území Slovenska Maďarskom, sa Hnúšťa stala sídlom okresu. V Robotníckom dome dočasne sídlilo viacero úradov nového okresu a aj okresný súd.
Ako na nedávnej prezentácii svojej knihy v Rimavskej Bani pripomenula etnologička a bývalá dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, veľmi smutnú úlohu zohral Robotnícky dom v súvislosti s deportáciami Židov. Práve v jeho priestoroch bolo totiž zriadené geto, kde zhromažďovali Židov z Hnúšťanského okresu pred ich odsunom do koncentračných táborov.
Po vojne bol Robotnícky dom využívaný aj ako kino. Ďalej však slúžil aj na kultúrno-spoločenské, obchodné či hotelové účely.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.