Muránsky hrad postupne rekonštruujú už vyše 15 rokov, tohto roku sa zamerajú na tajné Bašove dvere

MURÁŇ – Viac ako 15 rokov prebiehajú záchranné práce a obnova Muránskeho hradu, ktorý patrí medzi najznámejšie pamiatky Gemera. Vďaka postupnej rekonštrukcii je táto historická pamiatka čoraz zaujímavejšia pre turistov.

Pred začiatkom systematickej obnovy boli mnohé časti Muránskeho hradu v zlom stave. Samospráva sa preto v rámci rekonštrukčných prác každý rok zameriavala predovšetkým na najviac ohrozené objekty hradného areálu. Podobne to bude aj počas tejto sezóny.

„Chceme opraviť hlavne tajné Bašove dvere, ktoré boli v dezolátnom stave. Začali sme už minulý rok a chceme v tom pokračovať. Takisto aj na Dome veliteľa, kde ešte nemáme dokončené schodisko, ale to sa môže urobiť aj počas horších dní, keď bude pršať,“ ozrejmil starosta Muráňa Roman Goldschmidt.

Bašove dvere ako výpadová bránka

Spomínané „tajné“ Bašove dvere sú vlastne výpadová bránka v hradbách Muránskeho hradu. Podľa legendy nimi v roku 1549 unikol počas obliehania zámku jeho majiteľ, lúpežný rytier Matej Bašo. Ďaleko sa však nedostal, chytili ho pri Telgárte, dopravili na jeho dobytý hrad a tam ho sťali.

Podobné výpadové bránky boli na hradoch pomerne bežné. Počas obliehaní slúžili na nečakané protiútoky (výpady) obrancov proti obliehateľom. Mohli byť tiež využité na nenápadné vysielanie poslov a v čase mieru poslúžili aj ako bočné vchody do hradu.

Výpadové bránky boli situované najmä na ťažšie dostupných miestach opevnenia, ktoré napríklad nebolo možné ostreľovať z diel. Neraz sa nachádzali v strmom svahu (podobne ako Bašove dvere) či v skrytom rohu hradieb. Priamo pri Bašových dverách je takzvaná Poludnicová bašta, z ktorej ich bolo možné chrániť proti prípadnému útoku nepriateľa.

Podpora v programe Ľudia a hrady

Obec Muráň patrí medzi viac ako 30 subjektov, ktoré boli v tomto roku finančne podporené v rámci aktuálnej fázy národného projektu Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike II. Samospráva dostala približne 180 000 eur na mzdy, odvody a materiál, ako vápno, piesok či drevo. Vďaka príspevku je možné do obnovy hradu zapojiť aj znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

„Počet ľudí sme ponechali rovnaký ako minulú sezónu. Budeme tam mať 12 zamestnancov. Jeden z nich bude majster, ďalej koordinátor, piati odborní zamestnanci a piati pomocní zamestnanci. Ten projekt je iba na šesť mesiacov, ale nám to úplne stačí. Pracovníci na hrade vykonávajú zmysluplnú prácu, čo ma veľmi teší,“ zdôraznil Goldschmidt.

Význam pre turizmus

Túto národnú kultúrnu pamiatku aj vďaka postupnej rekonštrukcii navštevuje čoraz viac turistov. Návštevníci prichádzajú nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer chce od aktuálnej letnej sezóny zisťovať ich presné počty. Podľa jej riaditeľa Jaroslava Hrica na to majú už pripravený projekt.

„Chceme tam mať plnohodnotný sčítač návštevníkov. Ja sám som prekvapený, že ľudia chodia na hrad nielen v hlavnej turistickej sezóne, ale aj mimo nej a v pracovné dni,“ podotkol riaditeľ OOCR Gemer.

Na hrade by mohli pribudnúť aj dve nové sochy. Jednou z nich má byť cigánka, ktorú spomína jedna z povestí o Muránskom zámku a je po nej pomenované aj hradné bralo. Tieto sochy však budú osadené zrejme až v roku 2027.

Turisti môžu okrem individuálnych návštev hradu využiť aj skupinové prehliadky so sprievodcom v dobovom kostýme. Predstaví im nielen hradný areál, ale aj najznámejšie legendy a povesti, ktoré sa k nemu viažu. Najväčší počet návštevníkov však zavíta na hrad počas každoročného podujatia Muránske hradné hry. Tohto roku sa uskutočnia 27. júna.

Dlhá história

Muránsky hrad sa nachádza na 935 metrov vysokom vápencovom brale Cigánka a je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1271. Medzi jeho vlastníkov patril Ján Jiskra z Brandýsa a bratríci, ale aj lúpežný rytier Matej Bašo či rody Széchyovcov či Koháryovcov.

V 18. storočí Muránsky hrad dvakrát vyhorel, postupne bol opustený a chátral. Zámer romanticky ho obnoviť mal údajne aj známy bulharský cár a milovník Gemera Ferdinand Coburg, napokon však od toho upustil a ako svoje zimné sídlo začal budovať lovecký zámok na Prednej Hore. Hoci bola hrubá stavba zámku postavená za tri roky (1912 – 1914), objekt bol dokončený až po druhej svetovej vojne československým štátom.

Prvé pokusy o záchranu Muránskeho hradu sa objavili v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Po roku 2015 sa začala jeho intenzívnejšia obnova a každoročné záchranné práce.

Foto: Sobotnik.sk