R. JANOVCE: Nová rozhľadňa na vrchu Tuba je lákadlo pre turistov aj milovníkov histórie

RIMAVSKÉ JANOVCE – Novou dominantou obce Rimavské Janovce pri R. Sobote sa stala rozhľadňa na vŕšku Tuba. Ten je však okrem novej turistickej atrakcie zaujímavý aj z ďalších dôvodov a už v dávnej minulosti to bolo miesto, ktoré neušlo pozornosti ľudí.

Rozhľadňa zaujme hneď na prvý pohľad svojou nezvyčajnou architektúrou. Je totiž naklonená, čo jej dáva výnimočný vzhľad. Po najvyšší bod na streche je vysoká asi 13 metrov, veľká vyhliadková plošina na najvyššom podlaží je vo výške desať metrov nad zemou.

Vidieť z nej nielen neďalekú Cerovú vrchovinu, ale aj Nízke Tatry či opačným smerom pohorie Bukové vrchy v Maďarsku. Oficiálne otvorenie rozhľadňu ešte len čaká (buď na jar, alebo počas dňa obce v júni), ale už je plne prístupná verejnosti, ako potvrdil starosta Rimavských Janoviec Roman Uhrin.

Ako ďalej spomenul, ide o projekt, ktorý sa zrodil ešte za pôsobenia bývalého starostu Stanislava Krahulca. Inšpiráciou bola vtedy nová rozhľadňa v Tachtách na juhu Rimavskosobotského okresu. Na rozhľadňu v R. Janovciach sa podarilo vypracovať projekt, ale samotné vybudovanie potom trochu oddialila nutnosť kúpy vhodného pozemku a získanie financií na výstavbu.

Celý proces sa tak napokon natiahol až do doby, keď do úradu nastúpil súčasný starosta. „Ešte ako poslanec som tento projekt podporoval,“ zdôraznil Uhrin. Už za jeho vedenia sa samospráve podarilo uspieť v rámci výzvy Okresného úradu Rimavská Sobota na zlepšenie podmienok cestovného ruchu. „V prvej výzve sme síce neboli úspešní, ale o rok už áno,“ dodal starosta.

Podľa starostu môže nová rozhľadňa zaujať aj návštevníkov termálneho kúpaliska na Kurinci. Z časti Močiar, ktorá priamo susedí s rekreačnou oblasťou Kurinec, totiž vedie do Rimavských Janoviec cyklocesta.

Samotná rozhľadňa je už hotová, ale majú ešte pribudnúť mapy s panorámou okolia, ktoré budú umiestnené na zábradlí najvyššieho podlažia. „V okolí rozhľadne chceme umiestniť aj nejaké posedenie a odpadové koše,“ avizoval Uhrin.

Spevnená cesta až k rozhľadni

K rozhľadni sa dá dostať pomerne jednoducho priamo z centra Rimavských Janoviec. Stačí ísť od obecného úradu ulicou smerom k cintorínu a na druhej križovatke odbočiť doľava. Úzka asfaltová komunikácia sa po zhruba 150 metroch zmení na cestu vybudovanú z betónových panelov, ktorá vedie priamo k rozhľadni na vrchole kopca Tuba. Dá sa k nej teda dostať aj autom, čo využíva pomerne veľa návštevníkov.

Tuba je s výškou 287 metrov nad morom najvyšším bodom v okolí Rimavských Janoviec, ale napriek tomu ide o pomerne nenápadný pahorok. Je však z neho až prekvapujúco dobrý výhľad do širokého okolia na všetky svetové strany.

Okrem už spomínaných ďalekých výhľadov na vzdialené pohoria má návštevník ako na dlani celé Rimavské Janovce. Dovidí aj na Kurinec a Rimavskú Sobotu, pričom práve táto rozhľadňa je najbližšie k okresnému mestu (vzdušnou čiarou je to na Hlavné námestie 5,2 kilometra). Určite odporúčame pri výlete na rozhľadni zobrať so sebou aj ďalekohľad, bude ním čo obdivovať v okolí.

Zaujímavá história

Výšinná poloha na Tube ľudí lákala odnepamäti a život tam prekvital už pred tisícročiami. Podľa archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša to dokazujú nálezy nájdené na vrchole kopca.

„Hoci o tomto vŕšku nevieme veľa, určite to v minulosti bola strategická poloha, z ktorej sa naskytoval vynikajúci výhľad na povodie Rimavy. Z minulosti sú tam známe povrchovým zberom získané keramické fragmenty takzvanej hatvanskej kultúry, ktorá bola rozšírená v staršej dobe bronzovej, teda približne v rokoch 1800 až 1600 pred naším letopočtom,“ ozrejmil archeológ pre Sobotnik.sk.

Okrem črepov sa na Tube našlo aj torzo zvieracej plastiky vyrobené z hliny. „Práve v súvislosti s výstavbou rozhľadne tam bol vykonaný ďalší menší archeologický výskum. Počas neho sme nenašli žiadne stopy po osídlení alebo archeologických objektoch, avšak povrchovým zberom sme tiež objavili fragmenty hatvanskej kultúry,“ doplnil Botoš.

Nechýbali však ani nálezy z neskoršieho obdobia. „Našli sme aj tri črepy, ktoré je možné zaradiť do stredoveku, ako aj dva železné klince, ktoré pravdepodobne tiež pochádzajú zo stredoveku. To nám môže indikovať, že táto poloha bola nejakým spôsobom využitá aj v stredoveku, čo doposiaľ nebolo známe,“ skonštatoval archeológ.

Keďže na Tube doposiaľ neboli vykonané rozsiahlejšie archeologické prieskumy, ďalšie podrobnosti o historickom osídlení tejto lokality nie sú známe. Nedá sa vylúčiť, že v stredoveku tam stála nejaká strážna alebo signalizačná veža, ale to môžu potvrdiť až ďalšie výskumy.

Významný triangulačný bod

Naopak, lepšie známa je mladšia história vŕšku Tuba, z konca 19. a tiež 20. storočia. Ako vysvetlil geodet Robert Kuvik, na Tube bol umiestnený triangulačný bod vyššej kategórie, ktoré sa vyznačovali vysokou presnosťou. Tieto body dal v rokoch 1862 až 1898 vybudovať Vojenský zemepisný ústav so sídlom vo Viedni a tvorili takzvanú trigonometrickú sieť I. rádu.

Dôvod, prečo bola na tento účel vybraná aj Tuba, je prozaický. V neďalekom Jesenskom bola totiž základnica, z ktorých sa určovali trigonometrické body. Takýchto špecializovaných základní bolo v celom Rakúsko-Uhorsku len 22.

„Tieto trigonometrické body slúžili pre vojenské mapovanie, ktoré potom prešlo aj do civilného mapovania, teda do katastra,“ vysvetlil Kuvik. Doplnil, že trigonometrický bod tejto kategórie musel byť veľmi dôkladne označený.

„Asi meter hlboko v zemi bola umiestnená sklenená doštička s vyrytým krížikom. Potom bolo približne 20 centimetrov zeminy a na nej žulová kocka, takisto s vytesaným krížikom. Nad tým bola povrchová značka, čo bola tiež žulová kocka s rozmermi asi 30 × 30 centimetrov,“ opísal Kuvik. Počas obdobia Československa boli nad týmito triangulačnými bodmi aj malé „pyramídy“, ako vidieť na dobovom obrázku.

Na vrchole kopca je dodnes viditeľná zemina, ktorá síce vyzerá ako náznak valov, ale podľa všetkého ide práve o pozostatky po výkopových prácach pri osádzaní triangulačného bodu. Ten sa tam nachádza dodnes, hoci už vyzerá inak. Vyznačený je priamo pri rozhľadni a chránený betónovou skružou. Na prvý pohľad tak pripomína zasypanú studňu.

„Tieto triangulačné body Ústav geodézie, kartografie a katastra SR, rovnako ako predtým jeho predchodcovia, zhruba každých päť rokov kontroloval a obnovoval. Napríklad na Tube bola povrchová značka poškodená, takže ju museli vymeniť v roku 1986,“ zakončil geodet.

Foto: Sobotnik.sk