BRETKA: V lesoch nad obcou ožíva technická pamiatka európskeho významu. Stará huta a unikátna vysoká pec sa dočkajú záchrany

BRETKA – V minulých rokoch revitalizovali areál kláštora pavlínov v Gombaseku, teraz majú nový projekt. Združenie Sine Metu pod vedením predsedu Örsa Orosza sa pustilo do obnovy ruín jednej z najstarších železiarní nielen na území dnešného Slovenska, ale i v širokom okolí.

Bretka je neveľká dedina v okrese Rožňava, žije v nej len niečo vyše 400 obyvateľov. Navyše sa nachádza trochu bokom od hlavnej cesty I/16, ktorá prechádza Gemerom. Odbočiť do tejto obce sa však určite oplatí, keďže má viacero zaujímavostí. Veľmi pôsobivou je ruina kaplnky sv. Andreja apoštola na skale v centre dediny, pekná zrekonštruovaná kúria, ale aj bunker-ropík z čias druhej svetovej vojny.

V katastri Bretky sa však nachádza ešte ďalšia pozoruhodnosť, za ktorou však treba ísť do lesov povyše obce. Je ňou takzvaná Stará huta (Rosszgyár), teda ruiny starých železiarní, ktoré sú podľa niektorých názorov najstaršími v celej strednej Európe. Nachádzajú sa v malebnom lesnom prostredí, priamo na brehu rieky Muráň.

Sine Metu sa opäť ujalo iniciatívy

Ruiny železiarne sa síce nachádzajú na trase náučného chodníka, ktorý bol vybudovaný v roku 2009, ale šlo o pomerne málo známe miesto, ktorému stáročia nikto nevenoval bližšiu pozornosť.

Ako v tejto súvislosti pripomenul Örs Orosz, ani ich združenie pôvodne nemalo v pláne, že by sa do záchrany ruín železiarne pustilo vlastnými silami. Skôr ju prezentovali ako vhodnú lokalitu pre nadšencov, ktorí by chceli obnovovať torzálnu architektúru v peknom prostredí.

Keďže sa však zámeru nikto neujal a ani obec nemala peniaze na spoluúčasť obnovy vo výške 7000 eur, šlo do toho napokon samotné združenie Sine Metu. Nakoniec, s podobnými obnovami už majú nemalé skúsenosti, napríklad v neďalekom Gombaseku.

Prípravné práce však neboli úplne jednoduché. Členovia združenia museli najprv vyňať lokalitu z lesného fondu a potom ju dostať do prenájmu od českého vlastníka, ktorý pri Bretke obhospodaruje lesy.

„Táto papierovačka trvala štyri roky. Už vlani sme tu však začali na báze dobrovoľníckej činnosti pracovať. Podarilo sa nám vyslobodiť z vlastných trosiek samotnú vysokú pec, ktorá je najstarším príkladom svojho druhu v celej Karpatskej kotline,“ upozornil Orosz.

Táto vysoká pec pochádza zo 16. storočia a ide o veľmi vzácnu technickú pamiatku. Zachovala sa aj vďaka tomu, že sa nachádza v ťažko dostupnom teréne a v lokalite vzdialenej od civilizácie. V súčasnosti je už čiastočne obnovená, dostavaný bol jeden z jej oblúkov a združenie plánuje domurovať ju na plnú hmotu.

Budúca národná kultúrna pamiatka

Stará huta bola podľa Orosza v minulosti akousi izolovanou hutníckou kolóniou. Okrem produkcie železa sa v nej vyrábali napríklad klince, ktoré boli v minulosti cenným materiálom.

„Tu neďaleko sa nachádzajú aj bane na železnú rudu a sú tu tiež zbytky obydlí starých hutníkov. Traduje sa dokonca, že to bola tajná železiareň aj počas Rákocziho povstania,“ vysvetlil Orosz.

Dodal, že cieľom prác je zakonzerovať všetky múry hlavného objektu železiarní. „Nič nebudeme dostavovať, len pôjde konzervačná vrstva na existujúce múry a premurujeme uvoľnené kamene južnej steny. Bude to teda taká ‚skromnejšia‘ konzervácia,“ skonštatoval predseda združenia Sine Metu.

Naopak, výraznejšej obnovy sa dočká už spomínaná vysoká pec, ktorá stála v hlavnom objekte železiarní. Okrem svojho veku je zaujímavá aj tým, že sa dochovali jej dve strany a v dolnej časti aj rôzne technické detaily, ktoré by sa už nedali presne rekonštruovať.

„Zachovali sa vďaka tomu, že boli hlboko pod troskami pece. Už sa nám ich podarilo vyslobodiť,“ uviedol Orosz s tým, že po ukončení prác by chceli zapísať starú hutu medzi národné kultúrne pamiatky.

Prielom Muráňa ako oáza prírody

Autorom myšlienky obnovy starej železiarne bol Lajos Gaál, známy jaskyniar z Rimavskej Soboty. Pred rokmi, keď pôsobil na Správe slovenských jaskýň, sa im na obnovu podarilo získať grantové prostriedky, ale, bohužiaľ, nenašli sa peniaze na spolufinancovanie a z rekonštrukcie tak vtedy nakoniec nič nebolo.

Gaál pripomenul, že Prielom Muráňa sa nachádza v severnej, pahorkatinnej časti Rimavskej kotliny. „Celá okolitá krajina je poľnohospodársky intenzívne využívaná, ale práve toto územie pôsobí ako taká oáza prírody s mimoriadne vysokou koncentráciou kultúrno-historických aj prírodných hodnôt,“ zdôraznil Gaál.

Patria medzi ne napríklad meandre rieky Muráň (či Muránky, ako ju nazývajú miestni), ktoré vytvárajú nádhernú kaňonovitú krajinu. V nej nájdeme rôzne teplo- a suchomilné rastliny aj živočíchy, ale tiež niekoľko pekných jaskýň.

„Túto koncentráciu zaujímavostí si uvedomili aj ochranári a v roku 1980 tu vytvorili chránené územie,“ dodal bývalý jaskyniar.

Význam pre turizmus

Na oficiálnom predstavení projektu v sobotu (9. 5. 2026) sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka. Vo svojom príhovore zdôraznil, že Gemer má veľký potenciál v oblasti cestovného ruchu.

„Veríme, že takéto aktivity, ako je obnova huty, ktorá je jednou z najstarších, pritiahnu ďalších návštevníkov na Gemer. Som presvedčený, že celý Prielom Muráňa ožije,“ poznamenal predseda KSK.

Rovnaký názor má aj starostka obce Bretka Mária Vajda Susányi. „Tento projekt má obrovský význam pre našu obec, verím, že v nej trochu oživí turizmus. Máme tu totiž veľa prírodných ihistorických pamiatok,“ podčiarkla starostka.

Aj ďalšie podprojekty

Celý veľký projekt, ktorého súčasťou je obnova železiarne pri dedine Bretka, má ešte ďalšie časti. Patrí medzi ne napríklad doplnenie zipline dráhy a historického jabloňového sadu v Gombaseku, výstavba rozhľadne v obci Jablonov nad Turňou, ako aj výstavba 11,4 km dlhej cyklotrasy medzi Rožňavou a obcou Slavec.

Tento veľký projekt zastrešuje a koordinuje združenie Via Carpatia. Jeho riaditeľka Julianna Máté pripomenula, že celý projekt začali plánovať pred štyrmi rokmi. „Veľmi sa teším, že tento deň prišiel a od 1. mája 2026 sme mohli začať realizovať aj túto časť v Bretke,“ zakončila Máté.

Foto: Sobotnik.sk