RIMAVSKÁ SOBOTA/NIŽNÁ POKORADZ – Novou dominantou okolia Rimavskej Soboty je husársky pamätník, venovaný 33 vojakom, ktorí padli počas II. svetovej vojny na východnom fronte. Pamätník dnes (16. 5. 2026) oficiálne odhalili. Na podujatí sa zúčastnili osobnosti zo Slovenska i Maďarska, medzi nimi aj potomkovia padlých vojakov.
Pomník sa nachádza na okraji areálu cintorína v miestnej časti Nižná Pokoradz. Ide o vyvýšeninu, odkiaľ je výhľad na široké okolie, vrátane mesta Rimavská Sobota. Pamätník je nanovo vybudovaný, jeho predchodca však desaťročia stál v miestnej časti Sobôtka, pred budovou niekdajších kasární (za socializmu v nej sídlil Štátny plemenársky podnik, dnes je prázdna a na predaj).
Na novom pamätníku sú niektoré prvky z pôvodného, napríklad husársky meč na jeho vrchole. Neďaleko pomníka je informačná tabuľa v maďarčine aj slovenčine.
Pôvodný pamätník vydržal desaťročia
Pamätník na Sobôtke bol postavený v roku 1943. Iniciátorom výstavby bol husársky kapitán Kálmán Nagy (1909 – 2010), plány naň vypracoval sochár Dezső Pap. Hoci pomník postavili v čase, keď Rimavská Sobota patrila do Maďarského kráľovstva, zachovaný zostal aj po skončení vojny.
„Desaťročia stál na svojom pôvodnom mieste, prežil búrky dejín a zmeny štátnych hraníc,“ uvádza sa na informačnej tabuli. O pomník na Sobôtke sa však nikto nestaral a postupom času bol v čoraz horšom technickom stave. V roku 2025 došlo napokon k jeho zbúraniu.
Nový pomník mal byť na cintoríne v Rimavskej Sobote
Iniciátorom obnovy pamätníka bolo vlastivedné združenie Memoriae Patrum, ktoré pri tom spolupracovalo s maďarským vojenským historickým ústavom. Ako pre Sobotnik.sk uviedol predseda združenia Tivadar Bréda, najprv uvažovali o záchrane pôvodného pomníka na Sobôtke.
„Zobral som tam kamenára, s ktorým už dlhé roky spolupracujeme. Ten však povedal, že pamätník sa už nedá zachrániť,“ vysvetlil Bréda.
Ako miesto postavenia nového pamätníka bol potom vybraný cintorín priamo v Rimavskej Sobote. Podľa Brédu to odsúhlasil mestský úrad, ale zámer napokon narazil na odpor niektorých miestnych obyvateľov.
Združenie Memoriae Patrum sa teda rozhodlo pre iný variant. Pamätník vybudovali na cintoríne v Nižnej Pokoradzi, na pozemku patriacom Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.
Rozruch a vášne
Zámer postaviť pamätník na novom mieste sa však niektorým nepáčil. Nesúhlas vyjadrila napríklad Matica slovenská.
„Pôvodný pamätník bol vybudovaný v roku 1943 fašistickým horthyovským Maďarskom, v čase, keď bolo južné Slovensko anektované a dochádzalo k potláčaniu práv slovenského obyvateľstva. Súčasná stavba je prezentovaná ako jeho obnova, avšak svojím rozsahom, umiestnením i charakterom sa od pôvodného pamätníka zásadne odlišuje,“ uvádza sa v stanovisku inštitúcie zverejnenom na stránke Matica.sk.
Podľa dobových fotografií (jedna je priamo na informačnej tabuli) však v skutočnosti nejde o zásadné odlišnosti. Pôvodný a nový pamätník sú zhruba rovnako veľké a majú prakticky totožný tvar. Odlišná je len lokalita umiestnenia a použitý materiál – pôvodný pamätník bol totiž postavený z menej kvalitných kameňov.
Kritický článok k pomníku sa dá nájsť aj na stránke Slovenských národných novín. Jeho autor Ľudovít Gunčaga stavbu označuje za „prejavy maďarského iredentizmu“.
„Odhalenie v podstate nového masívneho pamätníka bude súčasne aj odštartovaním novej ‚tradície‘ a vytvorením ďalšieho pútnického miesta maďarskej iredenty,“ píše Gunčaga.
Autor v článku nesprávne pomenováva pôvodnú lokalitu skomoleným maďarským názvom „Szabatka“, pričom v skutočnosti je to Szabadka. Tvrdí tiež, že nový pamätník je niekoľkonásobne masívnejší, čo však tiež nie je pravda, ako objasňujeme vyššie.
S kritikou nesúhlasia
Jednou z osobností, voči ktorej bola namierená kritika, je politik a aktivista Örs Orosz, ktorý je na Gemeri so svojím združením Sine Metu známy aj v súvislosti s obnovou kláštora pavlínov v Gombaseku a najnovšie aj železiarne v Bretke.
Orosz sa voči obvineniam z iredentizmu či dokonca propagácie fašizmu zásadne ohradil. Zdôraznil, že pamätník je vyjadrením úcty padlým husárom. „Každý jeden pomník na Slovensku z druhej svetovej vojny, to je jedno v akom regióne, pripomína práve tých vojakov, ktorí v tej dobe bojovali a mnohí z nich padli,“ skonštatoval Orosz pre Sobotnik.sk.
V tejto súvislosti pripomenul najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku, ktorý sa nachádza medzi Važcom a Tatranskou Štrbou. Podotkol, že tam ide tiež o pietne miesto venované padlým a nie propagáciu fašizmu.
Dodal, že združenie Sine Metu nie je ani iniciátorom obnovy pamätníka, ale len dodávateľom. „Máme kamenársku dielňu, tak sme ho vyrobili,“ podotkol Orosz. Zároveň konkretizoval, že väčšina padlých, ktorým je pomník venovaný, pochádzala z územia dnešného Slovenska a šiesti boli priamo z Gemera.
S kritikou nesúhlasí ani mestský poslanec a bývalý viceprimátor Attila Halász, ktorý sa na odhalení pomníka zúčastnil a vystúpil tam s prejavom. Zdôraznil, že ide o pamiatku padlých vojakov a ľudí by pamätník nemal rozdeľovať.
„Myslím si, že aj tento pomník by mal preukazovať to, že si históriu vážime, pretože ju máme spoločnú. Som presvedčený, že ten, kto si neváži minulosť, si nezaslúži budúcnosť. Ja hlásam mier a to, že by sme mali spolunažívať a hľadať medzi sebou súvis a spoluprácu – či už je to slovenský, maďarský, alebo poprípade rómsky občan,“ povedal Halász pre Sobotnik.sk.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.