V Rimavskosobotskom okrese pribúda žltačka. Nákaza sa šíri na sídlisku aj v obciach

RIMAVSKÁ SOBOTA – Na Slovensku sa opäť začala šíriť žltačka. Minulý týždeň zdravotníci zaznamenali 46 nových prípadov. Najviac, 18, bolo v Košickom kraji, po deväť v Nitrianskom a Banskobystrickom. Aktívne ohniská tejto nákazlivej choroby sú aj v meste a okrese Rimavská Sobota.

„Prípady ochorení na vírusovú hepatitídu typu A v okrese Rimavská Sobota pribúdajú nielen v meste Rimavská Sobota, kde je 50 prípadov, ale aktívne ohniská evidujeme aj v nasledovných obciach: Rimavská Seč (38 prípadov), Barca (7 prípadov), Chrámec (6 prípadov), Vlkyňa (5 prípadov), Štrkovec (4 prípady), Janice (3 prípady), Valice (3 prípady), Žíp (2 prípady), Kesovce (1 prípad), Ožďany (1 prípad), Chanava (1 prípad) aDubovec (1 prípad),“ konkretizovala vo vyjadrení pre médiá zástupkyňa regionálnej hygieničky Adriana Strečková.

Dodala, že v okrese Revúca boli hlásené 2 prípady z dediny Gemer. Čo sa týka Rimavskej Soboty, zo spomínaných 50 prípadov sa 34 vyskytlo na rómskom sídlisku Dúžavská cesta. Viacerí miestni obyvatelia pre STVR potvrdili, že žltačka je na sídlisku problémom.

Zároveň sa ponosovali, že deti musia voziť do nemocnice v susednom Lučenci, kde je infekčné oddelenie. „Taxikárom treba platiť 30 eur,“ posťažoval sa mladý muž bývajúci na sídlisku. Ďalší spomenul o niečo vyššiu sumu 40 eur za jazdu.

Ako potvrdil riaditeľ Nemocnice s poliklinikou Lučenec Július Höffer, ku koncu tohto týždňa mali na spomínanom infekčnom oddelení hospitalizovaných 19 pacientov. „Väčšina z nich bola z Rimavskosobotského okresu,“ konkretizoval riaditeľ.

Hepatitída typu A, ľudovo nazývaná žltačka, je infekčný zápal pečene, ktorý spôsobuje vírus. Keďže sa najčastejšie prenáša pre nedostatočnú hygienu, ľudovo sa jej hovorí aj choroba špinavých rúk. Práve na Dúžavskej ceste má táto nákaza vhodné podmienky na šírenie.

Obyvatelia tam totiž nemajú v bytoch tečúcu vodu a nie je tam ani funkčná kanalizácia. Ako zdroj vody slúži len čap v strede sídliska, kde si všetci vodu napúšťajú a stovky ľudí sa tak dotýkajú rukoväte pumpy. Vírus žltačky pritom na podobných povrchoch dokáže pri bežnej izbovej teplote prežiť aj niekoľko týždňov.

„Kde sa vyskytujú komunity s nižším hygienickým štandardom, kde nie je zabezpečená pitná voda, respektíve odkanalizovanie fekálií, tak v takých oblastiach má tento vírus šancu prežiť,“ potvrdila Jana Skalová, hlavná epidemiologička siete Penta Hospitals SK.

Medzi prostriedky prevencie proti žltačke patrí dôkladné umývanie rúk teplou vodou a mydlom (prípadne použitie dezinfekčného gélu na báze alkoholu) pred každým jedlom a po návrate domov. Zabrániť jej šíreniu sa dá aj očkovaním.

Foto: Sobotnik.sk