Štadióny v R. Sobote a Brezne čaká rekonštrukcia za milióny. Dotáciu získalo len 7 miest

Rimavská Sobota, Brezno, zimné štadióny

RIMAVSKÁ SOBOTA/BREZNO – Zimné štadióny v Rimavskej Sobote a Brezne sú medzi siedmimi športovými stánkami, ktoré sa v blízkej dobe dočkajú obnovy. Stane sa tak vďaka úspešným projektom, ktoré podporil Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. O rekonštrukciách sme sa porozprávali s predsedom HKM R. Sobota Michalom Slovákom a Lukášom Jeremiášom, riaditeľom Mestských služieb Brezno.

V Rimavskej Sobote sa na štadióne kompletne vymení strešná krytina, zateplí jeho obvodový skelet a vymenia okná i dvere. Súčasťou prác bude aj zateplenie/izolácia interiérovej časti, teda šatní a chodby,oprava vzduchotechniky a rekuperácie a nové vykurovacie jednotky v šatniach. Pribudne tiež nové osvetlenie v interiéri. Celková výška dotácie na tieto účely je až 3,7 milióna eur.

Strecha v havarijnom stave

Ako pripomenul predseda rimavskosobotského HKM Michal Slovák, oficiálna výzva na štadióny vyšla začiatkom júla. Už predtým však SZĽH uskutočnil konferenciu a avizoval veľkú finančnú podporu z MŽP pre zimné štadióny.

„Ja osobne som bol stále v kontakte so zástupcami SZĽH a akonáhle vyšla oficiálna výzva, tak hneď sme začali konať. Poprosil som zástupcu SZĽH, aby sme sa čím skôr stretli na projektovom oddelení na meste a začali riešiť potrebné veci,“ vysvetlil Slovák.

Zimný štadión Rimavská Sobota, štadióny

Práve zimný štadión v Rimavskej Sobote patrí medzi tie, ktoré obnovu naozaj nutne potrebujú. V havarijnom stave je strecha, ktorá sa stále iba „pláta“.

„Niekoľko rokov som tlačil, aby sa spravili kroky k jej kompletnej výmene. Nakoniec som bol ako poslanec mestského zastupiteľstva vypočutý a boli vyčlenené financie na projektovú dokumentáciu. Necelé dva roky bol pripravený projekt a nakoniec sa to ukázalo ako správne a mohli sme ho hneď využiť v tejto výzve,“ zdôraznil Slovák.

Ďalší problém je však podľa jeho slov v nezaizolovaných interiérových priestoroch. Našťastie, aj to sa dalo zahrnúť do projektovej dokumentácie a stihlo sa to do termínu podania žiadostí. „Aktívne som komunikoval s projektantom a som rád, že projekt bol dobre pripravený a boli sme úspešní,“ skonštatoval predseda HKM.

Ako dodal, mrzí ho však, že aj po jeho niekoľkotýždňovom urgovaní a apelovaní mesto nevyčlenilo financie na projektovú dokumentáciu kompletnej výmeny a automatizácie strojovne chladenia, kde by sa usporili ďalšie prevádzkové náklady.

„Financie na projektovú dokumentáciu sú oprávneným nákladom a výdavkom pri tejto výzve, čiže bol by to správny krok a prakticky nič by nás to nestálo. Maximálna výška dotácie z ministerstva životného prostredia je päť miliónov eur, čiže pekne by sme sa zmestili do celkovej výšky príspevku. Teraz len môžeme veriť, že sa financie na projektovú dokumentáciu vyčlenia a v ďalšej výzve budeme úspešní,“ podotkol Slovák.

Štadióny dlhšie využívané počas roka

Rekonštrukcia rimavskosobotského zimného štadióna zníži jeho energetické náklady o 50 percent. Veľkou výhodou je však aj možnosť využívať štadión počas roka v dlhšom období – približne osem až deväť mesiacov.

„Pri potenciálnej výmene chladenia by úspory boli ešte väčšie. Doteraz sa mesto nikdy nezaujímalo, kde a ako ušetriť prevádzkové náklady zimného štadióna. Najľahšie bolo začať chladiť až koncom augusta, respektíve rušiť prevádzku už koncom marca bez ohľadu na tréningový a súťažný proces klubu, čo je priamo spojené s výchovou mládeže. Ale to, že sa vykurujú interiérové priestory starými elektrickými konvertormi, ktoré majú veľkú spotrebu energie, tak to nikomu nevadí,“ upozornil predseda HKM.

Rovnako podľa neho nikomu neprekážala ani chýbajúca izolácia skeletu štadióna a interiéru šatní a chodieb, kde boli úniky tepla.

„To, že plesnejú šatne a chodby, to tiež nikomu nevadí. U nás na meste šetriť znamená vypnúť. Som naozaj veľmi rád, že veci, na ktoré som už dlho apeloval a tlačil sa konečne začnú realizovať. Boli sme jeden z posledných, ak nie posledný štadión na Slovensku so spustenou prevádzkou, kde klub zastrešuje mládežnícke súťaže SZĽH a seniorskú 2. ligu SZĽH,“ podčiarkol Slovák.

Zimný štadión Rimavská Sobota, šatne

Rimavskosobotský zimný štadión je využívaný na tréningový proces a zápasy HKM Rimavská Sobota od predprípravky, prípravky, mladších žiakov, starších žiakov, juniorov až po „A“ mužstvo. Využívajú ho však aj deti v škôlkach a školách na korčuliarske kurzy. Ďalej využíva štadión aj verejnosť prostredníctvom verejného korčuľovania a v neposlednom rade aj súkromné skupiny.

„Zimný štadión by si ďalej zaslúžil aj dobudovanie druhej strany tribúny, komerčné priestory, šatne, nové mantinely a plexiskla, keďže už nespĺňajú parametre. Rovnako by sme potrebovali aj nové ozvučenie a parkovaciu plochu,“ zakončil predseda rimavskosobotského HKM Michal Slovák.

V Brezne hlavne fotovoltika

Mesto Brezno získalo podobnú dotáciu vo výške viac ako dva milióny eur. Takisto sú určené na obnovu a zníženie energetickej náročnosti tamojšej Arény Brezno.

„Gro tejto dotácie pôjde do fotovoltických panelov, ktoré budú inštalované na streche štadióna. Budeme nimi napájať chladenie,“ vysvetlil riaditeľ Mestských služieb Brezno Lukáš Jeremiáš.

Prerobený bude aj povrch ihriska, teda plochy, na ktorej je vytváraná ľadová plocha. Pribudnú aj nové rozvody, mantinely a prívodný kanál chladiva. „Vymeníme tiež staré osvetlenie za nové úsporné LED svetlá. Na oknách štadióna budú inštalované solárne fólie, ktoré zabránia prehrievaniu budovy.“

V neposlednom rade bude zateplený suterén štadióna, aby mesto nemuselo zbytočne vykurovať priestory, ktoré si to nevyžadujú. V súčasnosti navyše ovplyvňujú chladenie štadióna. Jeho obnova, podobne ako v Rimavskej Sobote, umožní predĺženie sezóny.

„Tento rok sme začínali v polovici augusta. Po rekonštrukcii by bolo možné začať minimálne o mesiac skôr,“ porovnal riaditeľ breznianskych Mestských služieb.

Zimný štadión, Aréna Brezno

Aréna Brezno bola postavená v rokoch 2009 a 2010, avšak nad pôvodným klziskom, ktoré má už niekoľko desaťročí. Budova sa vyznačuje zaujímavou architektúrou s netypicky zaoblenou strechou, ktorá má symbolizovať korunu stromu, ako uvádza portál Asb.sk. Takáto strecha však zároveň bola trochu orieškom pre projektantov, ktorí museli vyriešiť, ako na ňu uložiť viac ako 500 fotovoltických panelov.

Arénu Brezno využívajú najmä hokejisti z HK Brezno, ale tiež krasokorčuliari a v nemalej miere aj verejnosť, hlavne vo večerných hodinách. „Zároveň je tu prevádzka školičky korčuľovania, v ktorej sa učia korčuľovať deti z materských škôl pod vedením HK Brezno,“ vysvetlil Jeremiáš.

Foto: Sobotnik.sk/Google Mapy (štadióny v Rimavskej Sobote a Brezne)

Pridaj komentár