KRÁSNA: Obyvatelia oslávili 100 rokov od založenia osady, výročie bude pripomínať pamätná tabuľa

KRÁSNA – Výročie sto rokov od založenia osady Krásna, miestnej časti Veľkých Teriakoviec, si v sobotu (18. 6. 2022) pripomenuli jej obyvatelia, rodáci a občania z celého regiónu. Pri tejto príležitosti bola zároveň odhalená pamätná tabuľa na miestnom kultúrnom dome.

„V roku 1922 opustený majer na pustatine Széplak osídlilo 11 spríbuznených rodín z Klenovca. Svoje malé domčeky a biedne hospodárstvo v Klenovci predali a na vozoch s koňmi sa so všetkým svojím majetkom 78 ľudí usídlilo na Széplaku pri Teriakovciach,“ pripomenul starosta Veľkých Teriakoviec Kamil Kučera.

Ako nadviazala starostka Klenovca Zlata Kaštanová, priniesla srdečné pozdravy z obce, z ktorej na toto územie prišlo spomínaných 11 rodín. „Spoločne odkúpili spustnutú hospodársku usadlosť, aby tu v ťažkých podmienkach začali nový život. Vďaka tomu, že boli veľmi pracovití, zruční a vzájomne si pomáhali, dokázali vybudovať nádhernú obec Krásna, ktorá sa stala ich domovom,“ povedala Kaštanová.

Podľa najstaršieho obyvateľa Krásnej Jána Moncoľa je už len veľmi málo ľudí, ktorí si pamätajú svojich starých rodičov – zakladateľov osady Krásna. „Najstarší žijúci potomok je pani Paula Bendová, rodená Parobeková, ktorá žije v domove dôchodcov na Krásnej. Kniha, ktorú v roku 2016 napísala Júlia Oravcová, je poďakovanie nás všetkých žijúcich potomkov našim predkom, že urobili také veľké rozhodnutie a vybudovali pre nás takéto pekné miesto pre pokojný život,“ uviedol vo svojom príhovore.

Ako dodal, prisťahovalci z Klenovca sa nasťahovali do troch opustených bírešských domov. Šlo o rodinu Hruškovú, Jankovú, Bencovú, Láskovú, Slivkovú, Kasáčovú, Moncoľovú, Struhárovú, ako aj o rodiny Jána, Pavla a Mateja Balciarovcov. Na Krásnej kúpili majetok šľachtičnej Margity Luzsénszkej, rodenej Majoros z Oždian, ktorý pre problémy s jeho spravovaním a zadlžovaním napokon rozpredala banka. Celková hodnota majetku na Krásnej bola 555 746 československých korún a rodiny si na to museli zobrať úver, ktorý splácali dlhé roky.

Ťažké začiatky

Klenovské rodiny na Széplaku najprv hospodárili spoločne, neskôr, po rozmeraní pozemkov už hospodárila každá na svojom majetku. Postavili maštale a humná, neskôr pribudli aj obytné domy, do ktorých sa presťahovali z pôvodných bírešských. Viacerí chlapi z Krásnej si privyrábali furmančením a sťahovaním dreva z lesov na skládky pri lúke, neďaleko dnešnej hlavnej cesty (pri aleji topoľov).

Obyvatelia si postupne skalami spevnili cestu, ktorá bola pôvodne veľmi blatnivá. V rokoch 1970 až 1974 bol na Krásnej postavený kultúrny dom s predajňou potravín. V roku 1970 bol vybudovaný aj vodovod z Veľkých Teriakoviec. V roku 1997 bola Krásna plynofikovaná. V 90. rokoch bola vyasfaltovaná cesta od hlavnej komunikácie po kultúrny dom. Neskôr pribudla aj druhá asfaltová cesta od autobusovej zastávky.

„Mnohé pôvodné mená už na Krásnej nepočuť – napríklad Benco, Kasáč, Parobek, Janko. No teší ma, že na Krásnu prichádzajú mladé rodiny s mladými deťmi. Mnohí si kúpili pôvodné domy a prerobili ich podľa vlastných predstáv. Niektorí sa pustili do stavby nového domu a tak na Krásnej znovu počuť detský džavot a život ožíva,“ vyjadril sa Moncoľ.

Učitelia aj lekári

Nové generácie obyvateľov Krásnej už nezostali len pri poľnohospodárstve, študovali na stredných a vysokých školách a pôsobia v celom rade povolaní. Ako ozrejmila jedna z najstarších obyvateliek Krásnej Želmíra Štanclová, z celého pokolenia, ktoré má korene na Krásnej, je napríklad 19 učiteľov a šesť lekárov.

Ľudia v osade žili v minulosti intenzívne aj kultúrou. „V 30. rokoch naštudovali divadelnú hru hru Jánošík. Hlavnú úlohu hral pán Láska, bolo to odohrané v stodole. V 50. a 60. rokoch sa naša generácia postarala, aby sme hrali divadlo. Naučili sme sa asi štyri divadelné hry, ale mne v pamäti najviac utkvela divadelná hra Verona, kde hrala hlavnú úlohu pani Račková, rodená Hrušková,“ načrtla Štanclová s tým, že túto hru odohrali napríklad aj v susedných Čerenčanoch či v Jesenskom.

V zime divadlo nahradili páračky, kde sa spievali ľudové piesne. V lete sa konali zábavy v stodolách u Jankov a u Bencov. „To všetko nám v týchto rokoch vystriedali televízory. Teraz už tu u nás na dedine neprebieha žiadna kultúra,“ podotkla.

Ako pokračovala Júlia Oravcová, autorka knihy Széplak – Krásna, spomienky rodákov, návrh Jána Balciara na vytvorenie pamätnej tabule príchodu Klenovčanov na Krásnu pred sto rokmi uvítala s nadšením. „Veľká zásluha na tom, že sa to stalo skutočnosťou, patrí nášmu starostovi, veľmi šikovnému a statočnému pracovníkovi, ochotnému pomáhať. Má najväčšiu zásluhu na tom, že dnes sme sa tu zišli všetci, ktorí sme si chceli uctiť pamiatku našich predkov,“ zakončila Oravcová.

Foto: Sobotnik.sk