HAJNÁČKA/HRONSKÝ BEŇADIK – Prvé auto bolo na Slovensku vyrobené už v 20. rokoch 20. storočia. Hoci sa tak stalo v dedine Psiare, dnešnej časti Hronského Beňadiku v Žarnovickom okrese, spojitosť s naším Gemerom-Malohontom je tu hneď dvakrát.
Tou prvou je osoba bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorému Gemer prirástol k srdcu. Do nášho regiónu často chodieval, na Prednej Hore mal lovecký zámoček a dokonca tu chcel byť pochovaný (čo mu však nebolo splnené).
Coburg bol ale aj priekopník automobilizmu a Slovensko brázdil na dobovom automobile. To sa mu však raz práve v Psiaroch pokazilo. Cárovi vtedy pomohol miestny občan Michal Majer, ktorému šľachtic z vďaky poskytol dokumentáciu k autu, kolesá a volant.
Zručný majster si na základe tejto dokumentácie zostrojil vlastné vozidlo, ktoré postupom času zdokonaľoval. Auto miestni pomenovali Drndička, pre rachot, ktorý vydávali jeho štyri drevené kolesá. Ak vás tento príbeh zaujíma, viac sa o ňom dočítate na portáli Pravda.sk.
Prvé auto pripomína replika od kováčky z Hajnáčky
V Hronskom Beňadiku sa teraz rozhodli pripomenúť si toto prvé slovenské auto a jeho tvorcu replikou, ktorá je vystavená v centre obce. Myšlienka vytvoriť model prvého slovenského auta vzišla zo spolupráce Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región GRON a samosprávy dediny Hronský Beňadik. No a tu sa dostávame k druhému prepojeniu na Gemer – jeho autorkou je totiž zručná umelecká kováčka z Hajnáčky Andrea Kosecová.
Pri tvorbe repliky jej pomáhal aj otec s jej bratom. „Veľmi im za to ďakujem, lebo, ako som si uvedomila, tak som zaťala sekeru do tvrdšieho dreva, než som si pôvodne myslela. Autíčko sme tvorili v našej dielni v Hajnáčke. Pracovali sme na ňom zhruba päť mesiacov,“ povedala Kosecová pre Pravdu.
Model automobilu vznikol len na základe dobových fotografií a niekoľkých údajov, ktoré boli zozbierané od miestnej pamätníčky Terézie Rybárovej. Bohužiaľ, nezachovala sa projektová dokumentácia ani žiadne súčasti auta.
Na slávnostnom odhalení repliky Drndičky sa zúčastnila aj 93-ročná Jozefína Košťálová, vnučka Michala Majera. Od šikovnej kováčky z Hajnáčky dostala ako dar vlastnoručne vyrobenú železnú kyticu ruží a ľalie.
Coburgovská železná cesta
Model je vyhotovený v pôvodnej béžovej verzii, i keď bola neskôr Majerova Drndička premaľovaná na zeleno. Zhotovený model má otváracie dvere aj funkčný klaksón. Stal sa súčasťou Coburgovskej železnej cesty, ktorá spája železiarske pamiatky v Banskobystrickom kraji. Tá má nezastupiteľné miesto nielen z pohľadu kultúrno-historického dedičstva, ale aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu.
„Stopy Coburgovcov máme zdokumentované na Gemeri, kde si bulharský cár Ferdinand Coburg postavil moderný poľovnícky zámoček na Prednej Hore. Ten istý Coburg bol zadávateľom aj impozantného kaštieľa, dnes liečebného ústavu na Prednej Hore. Stopy Coburgovcov vidíme aj v Jelšave. Coburgovský kaštieľ v tomto meste bol administratívnym centrom ich aktivít v našich regiónoch. Dediny Pohorelská Maša, Vaľkovňa, Zlatno, či Červená Skala sú plné pozostatkov Pohorelského železiarského komplexu – úspešného podnikania po vedením Coburgovcov,“ uviedol Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj.
Projekt finančne podporila Oblastná organizácia cestovného ruchu Región GRON z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK n. o. vo výške 12 000 eur. Na financovaní sa podieľala aj obec Hronský Beňadik. Pri modeli automobilu Oblastná organizácia cestovného ruchu Región GRON zabezpečila aj informačný panel s popisom príbehu, ako sa udialo stretnutie cára Ferdinanda Coburga s Michalom Majerom.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.